Drahí priatelia!

Udržateľnosť aktuálne naplno hýbe mojim svetom. Pre mňa samú je tento pojem nový a ešte stále objavujem všetky jeho tváre. Žiť udržateľne je niečo, čo by som raz vo svojom živote chcela dosiahnuť. Začala som prehodnocovať každú cestu k smetnému košu a snažím sa čo najmenej produkovať odpad. Udržať čo najdlhšie veci pri živote ma začalo nesmierne baviť a práve oblečenie je skvelým príkladom, že sa to dá.  Som síce len na začiatku veľmi dlhej cesty k udržateľnosti, ale za tých pár mesiacov som našla niekoľko fínt, možností a spôsobov, ako sa obliekať ekologicky a cítiť sa pritom stále krásna a štýlová. Pre mňa udržateľná móda znamená… Continue reading →

Drahí priatelia!

Myslím, že existujú tri typy ľudí – tí, ktorí sekáče milujú, tí, ktorí tam nikdy nič na seba nenašli a takí, ktorí by tam v živote nevkročili. Samozrejme, patrím do tej prvej skupiny, ale úplne rozumiem aj ďalším dvom. Úprimne, raz za čas sa stávam aj ja tá, ktorá odchádza s prázdnymi rukami, či zatváram dvere s myšlienkou: ,,Tak sem ma už nedostanete“…  Recyklácia oblečenia je aktuálne veľmi dôležitá a teším sa, že sa stáva aj veľmi populárna. Nuž, ale má aj svoje muchy. Aké?

Continue reading →

Drahí priatelia!

Moja výzva ma donútila zamyslieť sa nad každým kúskom môjho šatníka. Hnevala ma každodenná dilema: ,,Nemám si čo obliecť“, aj keď som stála pred preplnenou skriňou. Prechádzajúc tričko za tričkom som si vždy našla akúsi výhovorku, prečo si ho neobliecť. Výhovorky veľkostné, výhovorky farebné, výhovorky neladiace s inými kúskami, výhovorky… ktoré mi pripomenuli pocit, že sa v tej veci necítim dobre. Ale prečo vôbec vlastním vec, ktorá mi nesedí a necítim sa v nej tak, ako som od nej očakávala?  Continue reading →

Drahí priatelia!

Práve dnes sú už 4 mesiace odo dňa, kedy som sa zaviazala k mojej ročnej výzve. Na popud alarmujúcej situácie vo svete módneho priemyslu som sa rozhodla, že tento biznis nebudem podporovať a zaviazala som sa, že prestanem nakupovať ,,fast fashion“ oblečenie. Oblečenie, čo sa nachádza v obchodoch nákupných centier, v supermarketoch, číňanoch, butikoch, či na internete. Začala som sa sústrediť na recykláciu oblečenia zo secondhandov, prešívať si oblečenie a nosiť zabudnuté veci z mojej preplnenej skrine. Vďaka tomu som si našetrila na niekoľko kúskov od slovenských dizajnérov, do ktorých chcem investovať a nosiť s láskou, pretože budem vedieť, že ich vyrobili vlastnými rukami. Takže, takto pekne som to zhrnula a poďme k realite. Je to všetko vôbec možné?  Continue reading →

Drahí priatelia!

Fashion Revolution WEEK je za nami a musím povedať, že to boli pre mňa tie najnáučnejšie dni v tomto roku. Absolvovala som 3 prednášky a z každej z nich som odchádzala o kúsok iná. Zistila som, že aj keď sa zaujímam o túto tému už skoro pol roka, stále viem toho veľmi málo a musím sa dovzdelávať. Inak okrem toho už 7 dní dodržujem svoju ,,challenge“ a musím povedať, že sama som prekvapená, ako som sa s tým stotožnila. Včera sa ma kamarátka Lenka opýtala, ako to zvládam a pri odpovedi som doslova habkala. Veď ja som s tým úplne v pohode! Ani som si neuvedomila, že by mi to malo nejako obmedziť život. Je to len o tom, ako si to nastavíme v hlave..

Continue reading →

Drahí priatelia!

,,Volám sa Katka a som shopaholička.“ Takto by som sa priznala v časoch, kedy moje nákupné maniere hraničili s niečím, čo teda zdravé nebolo. Začalo to asi niekedy v puberte a ťahalo sa to so mnou donedávna. Nutkaniu si stoj, čo stoj kúpiť novú vec som podľahla snáď aj každý deň. Odstrihovanie visačiek bol pre mňa slávnostný rituál, nehovoriac o tom, že čím viac vecí som si domov doniesla, tým viac bolo moje ego spokojné. I keď len na pár dní. Brzdilo ma len jedno – financie. Hovorila som si ,,kráľovná výpredajov“, lebo niekoľko krát som zohnala naozaj parádne kúsky. A raz som bola schopná minúť aj mojich posledných zarobených 15€ na  košeľu z Háemka. Fakticky. Moje jediné šťastie snáď bolo, že som si nepotrpela na značky a ani som nemusela mať tie najnovšie trendy. Mala som svoj štýl a lá Naty Oreiro a v tom som sa cítila dobre. Nikdy mi za ten čas ale nenapadlo zamyslieť sa, odkiaľ to oblečenie prišlo. Až teraz…

Continue reading →

Drahí priatelia!

Keď som odchádzala do Mníchova najväčší kameň, ktorý ma ťažil, bolo odlúčenie od rodiny. Ocitla som sa v cudzom meste bez toho, aby doma na mňa niekto čakal alebo ja čakala na neho. Pravdupovediac, som vždy brala za samozrejmosť, že mám okolo seba tých najbližších. Opäť sa potvrdzujem v tom, že vycestovať na Erasmus bol silný Boží zámer, lebo prichádzam na také veci, ktoré by ma v mojom predošlom živote nenapadli ani nestretli. Alebo som tu asi po dvadsiatich štyroch rokoch konečne dospela 🙂 Continue reading →

Drahí priatelia!

Stala sa mi taká vec, že svoju mníchovskú izbietku som začala volať ,,doma“. Keď som sa raz dohadovala s Baškou, kedy a kde sa stretneme, prekvapila som samú seba vetou: ,,Zavolám ti, keď prídem domov…“. Ako je možné, že sa mi zrazu cudzie mesto, cudzia krajina stala domovom?  Continue reading →

Drahí priatelia!

Nesmierne sa teším, že po skoro 3 mesačnej pauze sa s vami opäť môžem podeliť o svoje radosti a starosti v rubrike ,,My fashion diary“. Som tu, v Mníchove, už tretí mesiac. Ten prvý bol taký ,,spoznávací“. Druhý ,,zvykací“ a ten tretí sa stal ,,život-prehodnocovací“. Pod pojmom Erasmus som si vždy predstavovala len chodenie do školy, spoznávanie nových priateľov, či zlepšovanie sa v jazykoch. Akosi som pozabudla na to, že takáto skúsenosť dokáže človeka aj formovať a priviesť k iným názorom a postojom. Ako som sa počas tých troch mesiacov zmenila ja a čo mi Erasmus zatiaľ dal do života?  Continue reading →