Drahí priatelia!
My sme sa tu strašne dlho nepočuli! Ja viem, je to moja chyba. Podmanili si ma sociálne siete, ich rýchlosť a aktuálnosť a toto jemné ťukanie do klávesnice si nechcelo na mňa nájsť čas. Teda, ja som si… nechcela? nevedela? Chápete. Pred pár týždňami ma to však chytilo, dívala som sa von oknom auta na ceste domov, krajina sa mi mihotala pred očami, dažďové kvapky sa rozlievali na skle. Ten pocit! Vylievať svoje myšlienky do klávesnice, byť sama so sebou, počúvať svoj vnútorný hlas, ukladať jedno slovo za druhým, uvedomovať si, že sedím totálne zhrbená a musím sa narovnať. Odvtedy som bažila po tom, nájsť si tých pár hodín čas na tento článok. Možno bude trošku dlhší, ešte neviem. Určite sa v ňom však niečo dozviete… ♥ Continue reading →
