♥ Na polceste v Grazi

Drahí priatelia!

Keď som odchádzala do Mníchova najväčší kameň, ktorý ma ťažil, bolo odlúčenie od rodiny. Ocitla som sa v cudzom meste bez toho, aby doma na mňa niekto čakal alebo ja čakala na neho. Pravdupovediac, som vždy brala za samozrejmosť, že mám okolo seba tých najbližších. Opäť sa potvrdzujem v tom, že vycestovať na Erasmus bol silný Boží zámer, lebo prichádzam na také veci, ktoré by ma v mojom predošlom živote nenapadli ani nestretli. Alebo som tu asi po dvadsiatich štyroch rokoch konečne dospela 🙂

Mohla som vôbec odísť s vedomím, že na mňa doma bude musieť čakať človek, s ktorým už 5 rokov tvoríme pár? Keby mi sám nepovedal ,,Choď do toho!“, asi by som práve bola s ním a kradli by sme vianočné pečivo z pivnice. Keby mi nepovedal, že my dvaja zvládneme všetko na svete a taký pol rok od seba nič nie je, fakt by som už aj druhý krát merala cestu pre medovníčky. Najviac ma dostalo, keď mi v deň odchodu povedal: ,,Kati, ja nie som smutný, ja som na teba veľmi hrdý!“, a hneď potom: ,,Len neviem, kto mi bude variť a s kým budem pozerať filmy“. 🙂

Ono to vlastne vôbec nie je také tragické ako sa zdá. Vďaka Skype-u ho vidím a počujem každý deň, počúvame spolu hudbu, pozeráme videá, obedujeme, večeriame, smejeme sa a bláznime rovnako, ako keď sme spolu. Navyše je zrušený roaming, takže si môžeme písať o tom, že práve raňajkujem môj obľúbený avokádový chlebík, že Peťko čaká u kaderníčky, že ja som videla veveričku, ako som si bola zabehať alebo že Peťko je na hokeji a Topoľčany vyhrali 4:3 pp (po predĺžení) nad Považskou Bystricou. Vlastne je to rovnaké ako keď ja som bola v Bratislave a on v Nitre.

To, že Peter vie dávať dokonalé darčeky, o tom som sa už za tých 5 rokov presvedčila. Na narodeniny mi tento krát doprial krásny zážitok. 18. novembra sa v Grazi konal koncert nášho obľúbeného Bryana Adamsa! Takže som si piaty deň v novembri našla v správe lístok na Bryana, zarezervované ubytovanie a transport do Grazu. Na tieto dni asi tak ľahko nezabudnem. V noci som vôbec nespala, lebo som mala strach, že zaspím na vlak. Celú cestu som iba jedla a háčkovala a bola vo svojej zvyčajnej bublinke, ktorá sa volá Katka. A tam, v Grazi na hlavnej stanici bublinka pukla. Ako prvé som zacítila jeho vôňu, lebo prišiel zozadu (hľadala som ho úplne na inej strane, ako mi v telefóne opisoval). Potom mäkkosť jeho líca, kde mu najčastejšie dávam pusu a nakoniec som sa na neho zadívala a… cítila som sa ako v deň, keď ma prvý krát chytil za ruku… Boli sme šťastní, prešťastní, Katinka sem, Petinko tam a vytvorili sme si tú našu zvyčajnú zaľúbenú bublinku s našim humorom a našim ,,nárečím“ ♥.

Samozrejme, ako prvé som do seba natlačila dva obložené jacovské rožky so salámou a zajedla som ich vyprážanými rezňami, ktoré mal Peko nachystané na cestu. Nikdy som si nemyslela, že tieto slovenské klasiky mi budú tak chýbať! Poprechádzali sme sa po meste, vyrozprávali si všetko, čo sme za ten čas zažili a išli sa ubytovať. Takto, keď mi Peter poslal, aké ubytovanie zajednal, myslela som, že ho odstrelím. Tak ty si sa takto buchol po vačku? Lenže nebuchol. Bola to najlacnejšia možnosť! Bol to ten najkrajší byt v akom som kedy bola.

A ten Graz, ten je vám je ale krásny! Maličké, ale malebné mestečko. Odporúčam vyjsť na hrad a poprechádzať sa po celom areáli! Z múrov zrúcaného hradu, bol vytvorený akýsi priestor na mestské podujatia, kde práve v ten deň otvorili vianočné trhy. Užívali sme si predvianočnú atmosféru, kochali sa výhľadom na mesto a tešili sa na večerný koncert! Aj keď sme mali celkom sychravo, celé mesto nás chytilo za srdce. Určite sa tam ešte chcem vrátiť, keď bude teplejšie!

Na koncerte Bryana Adamsa sme už raz boli. Je to naozaj pán spevák a pán gitarista a po celé dve hodiny som od neho nedokázala odtrhnúť oči! Vie spraviť úžasnú šou, vyskákali sme všetky prepálené kalórie z rezňov a keďže všetky jeho pesničky takmer poznáme naspamäť, na druhý deň ráno sme sa zobudili so zastretým hlasom. Na takýto koncert by som chodila aj každý piatok 🙂

Po úžasnom víkende sme mali v pláne sa čo najrýchlejšie dostať z Grazu do Mníchova. Povedali sme si, že cestou sa predsa ešte stihneme niekde zastaviť, tak sme si vybrali romanticky vyzerajúci Hallstatt. Keďže sme ráno vstali do slnkom zaliateho bytu, ani jedného nás nenapadlo, že v Alpách môže snežiť. A vôbec, ako asi vyzerajú cesty v Alpách? Posledných 10 kilometrov sme išli vyše hodiny, jazdný pruh sme tvorili naším autom a stierače nestíhali odhŕňať snehové chumáče! Ale to všetko stálo za to! Jedno z najkrajších miest, kde sme boli ♥

Posledné vety by som chcela venovať tzv. ,,blogerskej realite“. Neviem ako to tie dokonalé blogerky robia, ale neverím im už ani fotku! Odfotiť outfit na spoznávacom výlete je celkom drina. Keďže som vedela, že celý deň budeme chodiť po meste, jasné, že si vezmem väčšiu kabelku, aby sa mi tam zmestila aspoň fľaša vody a niečo na prežitie! Topánky som si kvalitne okopala počas výstupu na hrad a o tom, že mi vykukajú ponožky spod pančušiek ani nehovorím. Veď bolo chladno! Mimochodom pod šatami vždy nosím body, lebo by som asi zamrzla. Na hlave doslova narazená baretka, ktorú som si tri dni predtým oprala a zbehla sa mi natoľko, že by bola dobrá tak novoredencovi. Okrem toho, keď sme stále riešili fotky, kde je najlepšie svetlo, kde nie sú ľudia, ktorí zavadzajú v zábere, či kde nemám červený nos, celkom mi to aj to kazilo náladu. Nakoniec sa nám však niečo podarilo nafotiť a dúfam, že mi odpustíte všetky nedokonalosti! 🙂

Za toto všetko opäť ďakujem Peťkovi! Aj za jeho nórsku čiapku 😉 Už o tri dni sa spolu opäť stretneme.. 🙂

Prajem vám krásne Vianoce! Prežite ich v láske a s pokojom na duši, pripravte vo svojom ♥ miesto pre Ježiška a všetky voľné chvíle strávte s tými najbližšími.

♥ Katka ♥

♥ Kabát – Reserved ♥ Topánky – Deichmann ♥ Baretka – CCC ♥ Kabelka – Lydc (zoot.sk) ♥ Šaty – F&F ♥ Šál – z Belgicka ♥ Pančušky – Tezenis ♥ Krátky náhrdelník – Forover 21 ♥ Dlhý náhrdelník – New Yorker ♥ Hodinky – Johnny Loves Rosie ♥

Koncert

sdr

Hallstatt

Momentky z celého výletu 

Náramok od Emky! ♥

♥ 3 mesiace v Mníchove & Bazu

Drahí priatelia!

Nesmierne sa teším, že po skoro 3 mesačnej pauze sa s vami opäť môžem podeliť o svoje radosti a starosti v rubrike ,,My fashion diary“. Som tu, v Mníchove, už tretí mesiac. Ten prvý bol taký ,,spoznávací“. Druhý ,,zvykací“ a ten tretí sa stal ,,život-prehodnocovací“. Pod pojmom Erasmus som si vždy predstavovala len chodenie do školy, spoznávanie nových priateľov, či zlepšovanie sa v jazykoch. Akosi som pozabudla na to, že takáto skúsenosť dokáže človeka aj formovať a priviesť k iným názorom a postojom. Ako som sa počas tých troch mesiacov zmenila ja a čo mi Erasmus zatiaľ dal do života?  Continue reading →

♥ Kozmetika, ktorá mi zmenila život

Ahojte krásky!

Dnes sa konečne po troch mesiacoch ,,počujeme“ (čítame) zasa! Začneme trošku netradične, niečím, čo tu ešte nebolo. Nie som žiadna ,,beauty blogerka“, ale veľmi rada by som sa s Vami podelila o svoj príbeh a ceste ku zdravej pokožke. Zároveň by som vás rada aj inšpirovala k tomu, aby sme neboli tie ,,typické ženské“, ktoré majú plné poličky, šuflíky, skrinky nepotrebnej kozmetiky. Tá moja sa mi aj spolu so šminkami zmestí do jednej väčšej kozmetickej tašky. A čo sa v nej vlastne skrýva? 🙂  Continue reading →

♥ Týždeň 5 a 6

Deň 32-35 a deň 36

Som opäť tu, v Mníchove. Pár dní som bola doma a bolo mi veľmi dobre. Mojím cieľom bolo prehovoriť Peťka, aby ma zaviezol do Mníchova a bol tu chvíľu so mnou. Pravda, čo by z lásky muž neurobil! Okrem neho s nami išli aj naši skvelí priatelia Jurko a Lucka, takže o zábavu sme mali postarané 🙂

Continue reading →

♥ Týždeň 4

Deň 25

Multikulturálna trieda má svoje výhody! Dnes som mala dve jazykové okienka – jedno francúzske a jedno kórejske. A aj Francúz a Kórejčanka dostali okno slovenské (som predsa oknárová dcéra!).  Francúza to nesmierne bavilo a vetu: ,,Ahoj, som Tom, ako sa máš?“ som počula dnes asi 50 krát. Ale tá kórejčina!:

Continue reading →

♥ Týždeň 3

Deň 18

Začína nový týždeň. A začal sa celkom dobre! Po príchode na kurz nám nejaká milá pani prišla oznámiť, že naša Lissy je chorá a máme na dnes frei. Šiesti z nás sme si sadli do študentskej kaviarne neďaleko Paleontologického múzea, kde naše vyučovanie každodenne prebieha. Po celý čas sme sa rozprávali iba po nemecky a konečne som dostala ten ,,fíling“, že mi to už celkom ide! Okrem toho som ráno vysvetľovala cestu jednej stratenej pani a poobede som sa stala módnou poradkyňou dokonca až dva krát!

Continue reading →

♥ Týždeň 2

Deň 13

Prečo tentokrát začíname až od dňa 13? Lebo zápisky z predchádzajúcich dní sú fuč. Proste nie sú. Ale včera ešte boli. Ako som ukladala dokument povyskakovali mi nejaké okienka, postláčala som čosi, veď okienka nie sú podstatné a hľa. Asi boli. Takže čo si pamätám z tých dvoch dní? Nič. Vy si pamätáte pondelkové ráno? Ja matne. Viem len to, že tie dva články boli dosť dobré. Rozpísala som sa vám, konečne som bola aj ,,hlboká“ a… Dobre, už to tak nemusím prežívať. A áno, skúšala som to aj obnoviť, len tie okienka…

Continue reading →

♥ Týždeň 1

Ahojte všetci!
Aktuálne sa v Mníchove nachádzam už 36 hodín. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa mysleli a priali mi veľa šťastia. Rozhodla som sa vám prinášať pravidelné blogy o tom, ako sa tu mám (ale zatiaľ len na FB, lebo moja dómena štrajkuje), pretože to môže pomôcť aj vám (ak ste v mojich rokoch a rozhodujete sa, či ísť alebo neísť na Erasmus) a aj mne. Budú to také moje myšlienkové pochody o tom, aký som prežila deň a či som niečo zaujímavé zažila. Nuž, tak začíname! 🙂

Continue reading →