♥ Týždeň 4

Deň 25

Multikulturálna trieda má svoje výhody! Dnes som mala dve jazykové okienka – jedno francúzske a jedno kórejske. A aj Francúz a Kórejčanka dostali okno slovenské (som predsa oknárová dcéra!).  Francúza to nesmierne bavilo a vetu: ,,Ahoj, som Tom, ako sa máš?“ som počula dnes asi 50 krát. Ale tá kórejčina!:

캇캇 – takto sa píše Katka v ich písme (aj ked mám pocit, že Lim si myslí, že sa volám ,,Katkat“) a konečne som pochopila pointu týchto hakibakov – každý symbol je jedno písmeno, len ich píšu  v zhlukoch nad seba. Limin zošit vyzeral ako omaľovánka 🙂

,,Aňo!“ – Ahoj

,,Cal ci ne?“ – Ako sa máš?

,,Cua“ – Dobre

Toľko k okienkam 🙂

Pamätáte si, že minulý pondelok bola naša Lissy chorá, takže sme si to museli nahradiť. Že sa budeme učiť do štvrtej. Radosti kopec. Lenže Lissy si pre nás pripravila perfektnú hru. Dostali sme niekoľko lajstrov papierov s úlohami, ktoré sme museli vyriešiť. Lenže v meste! Vybrali sme si Universität (časť mesta, kde sa nachádza hlavná budova univerzity, niektoré fakulty a anglické záhrady) a utekali sme ako o dušu, veď predsa chceme vyhrať! Lenže ja a Ali sme boli peši, Simone na bicykli a ku každej úlohe (bolo ich asi 8) sme museli vyriešiť gramatické cvičenie. Naše úlohy boli dosť originálne: napríklad opýtaj sa 3 ľudí, čo robia v Mníchove, z kade sú a sprav si s nimi selfie! Opýtali sme sa 7 mužov sediacich na pive. Nerozumeli nám, lebo boli Briti a do Mníchova prišli len kvôli Oktoberfestu 🙂 A aj keď sme prišli posledné (ostatným sa dobre cestovalo metrom), každý sme dostali perníkové srdiečko 🙂

Deň 26

Dnes sme prezentovali prezentáciu. A hnevám sa. Švajčiarka svoju robotu odflákla a vôbec nespolupracovala. 3 hodiny som to po nej v sobotu upravovala a s Lim sme sa dohodli ako to odprezentujeme. Ale nie, ona to chce po svojom. Dobre. Bolo to strašne trápne, ani neviem, ako vám to mám opísať. Ja som sa snažila.

Deň 27

Zajtra ma čakajú záverečné testy. Celý deň som sa učila, ale jazyk sa proste nedá dobehnúť za jeden večer. Mimochodom, dnes som mala imatrikulácie, takže odo dneška som oficiálne študentka Ludwig Maximilians Universität v Mníchove! A inak, keď sa tu povedia imatrikulácie, neznamená to, že mám prísť vyštafírovaná v lodičkách a budem niekomu v habite niečo sľubovať. Pekne v teniskách, aby ma neboleli nohy z čakania a aby som čo najrýchlejšie obehla všetky stanovištia a úrady.

Deň 28

8:00 – záverečný test – píšem ho sama v kancelárii u vedúcej jazykových kurzov

11:00 – 14:00 – zaplatenie školného, po vojdení na úrad zisťujem, že som 36. v poradí.  Čakám dlho. Idem si pre študentskú kartičku. Obedujem dosť suché halušky s hríbikmi.

14:00 – 16:00 – balím sa.

16:45 – čakám na Ostbahnhof na Jozefa z Bla bla caru. Po prvý krát idem cez Bla bla car! Chytá ma mierna obava, či naozaj príde. Prišiel. Jožko je v pohode chlapík. Celú cestu sme prekecali.

22:00 – som v Bratislave, v Mlynskej doline. Vítam sa s Monikou. Prichádzam na izbu, kde som žila 4 roky. Nostalgia. Nikdy by som neverila, že mi átriaky tak prirástu k srdcu. Milovala som to tam. Večeriam čokoládové keksy. Obehnem a pozdravím všetky kamošky. Cestou zoberieme Dory a ideme si sadnúť na víno, čučoriedkovú limonádu a čipsy.

03:00 – zaspávam neskutočne šťastná. Skutočne.

Deň 29

Zobúdzame sa o siedmej a cítim, že som si len pred chvíľou umývala zuby. O 11:00 musím byť na letisku a predtým ešte musím skočiť do školy. Som rada, že necítim v sebe ten pol liter vína, ktorý sa do mňa pred pár hodinami nešťastnou náhodou dostal. S Monikou si dávame naše tradičné raňajky vo Venze. Som rozbitá a neuveriteľne šťastná! Prečo?

Po mesiaci v zahraničí mám možnosť vidieť svoju rodnú zem! Moje Slovensko! Moju rodinu! Moje priateľky! Včera aj dnes bolo vo mne toľko šťastia! Radosť sa mi rozlievala v hrudi, malo som chuť všetkých objímať a navyše, všetci hovorili po slovensky! Užívala som si každú jednu chvíľu.

A na letisku, ako som uvidela Peťka, Ondrejka a našich, som zrazu bola.. dospelá. Uvedomila som si, že v priebehu mesiaca  som toľko krát vystúpila za svojej komfortnej zóny, až ma to okresalo. Už sa nehanbím opýtať sa, ísť čokoľvek vybaviť, odísť na mesiac preč, komunikovať v dvoch cudzích jazykoch. Po prvý krát v živote som sa cítila naozaj dospelá (v 23 rokoch bolo aj načase) a bola som na seba hrdá. A že prečo sme sa stretli na letisku? No, lebo sme išli osláviť braškove narodeniny – do Belgicka!

Mám ešte staršieho brata, ktorý momentálne pracuje v Belgicku. Ocko našiel lacné letenky, že ho pôjdeme prekvapiť. Preto som musela písať test o deň skôr ako ostatní, len aby som stihla tento let. A bol to môj tretí let v živote! Nechcem sa opakovať, aká som bola šťastná, ale bola som šťastná, veľmi. Chýbal mi ockov humor, maminim smiech, Ondrejkove ,,Kajúš?“, Peťkova brada.. A zrazu sme všetci spoločne prileteli do Belgicka, požičali si auto, najedli sa z detského menu, ktoré veľkosťou nebolo pre deti, komunikovali posunkami, lebo nikto v reštaurácii nevedel anglicky ani nemecky a nakoniec, boli s Maťkom.

Deň 30

Dnes ráno sme sa po dlhom čase všetci zišli pri jednom stole, raňajkovali, hovorili si vtipy a smiali sa tak, až nám tiekli slzy. Mala som pocit, že ma vo vnútri stále niekto objíma, konečne sme boli spolu. Doobeda sme vyrazili do mesta, kde Maťko býva – volá sa Oudenaarde. Obišli sme námestie, kochali sa výkladmi, nakúpili si čokoládky v čokoládovni a ako sme sa prechádzali popri brehu rieky, zastihol nás neskutočne silný dážď. Aj keď sme sa schovali pod prístrešok pri kostole, všetci sme boli do nitky mokrí. Maťko spomínal, že počasie je tu každých 5 minút iné, ale včera sme mu neverili ani slovo, keď sme prišli do slnkom zaliatej a vyhriatej krajiny. Sušili sme sa celé poobedie.

Neverili sme , ale opäť vyšlo slnko a my sme sa išli pozrieť do 4. najväčšieho mesta Gent. Bolo nádherné! Pripomínalo mi Prahu a Benátky dokopy. Prechádzali sme sa popri kanáloch rieky, okolo nás samé starodávne budovy a my, ako inak, zase sme do seba niečo tlačili. Raz wafľu, potom kilové hranolky, čokoládky z čokoládovne. Zaklincovali sme to pečeným lososom a fľašou whiskey (ale to už na izbe)! Po celom mesiaci v Mníchove, kedy som len stále počítala, koľko miniem za jedlo, mi tak chutilo jesť niečo poriadne! Že som sa cítila ako guľa. Ale šťastná guľa!

Deň 31

Prežili sme dva úžasné dni v Belgicku. Letelo nám to dnes až o tretej, ale kým sme sa opäť všetci spoločne naraňajkovali, pobalili, rozlúčili, pricestovali na letisko, vrátili auto, zistili, že sme vo vrátenom aute zabudli môj notebook, vrátili sa poň a opäť prišli na letisko, veľa času nám na ďalšie spoznávanie Belgicka nezostalo. K tomu nám aj meškal let. Asi hodinku navyše sme si posedeli v lietadle a keď sme v Bratislave pristáli, všetci sme boli hladní ako vlci. Najbližšia reštaurácia – Ikea! My, ženy sme sľubovali mužom, že NAOZAJ sa tam pôjdeme iba najesť. A veru najedli a veľmi dobre, dokonca vedľa nás sedel Igor Matovič 🙂 A ešte, kúpila som si do Mníchova zrkadlo! Takže sme to veľmi nedodržali… 🙂

Teraz som už doma, vo svojej izbičke a príde mi to naozaj neuveriteľné. Zostanem týždeň aj niečo. A potom to všetko naozaj začne..

♥ Katka ♥

♥ Týždeň 3

Deň 18

Začína nový týždeň. A začal sa celkom dobre! Po príchode na kurz nám nejaká milá pani prišla oznámiť, že naša Lissy je chorá a máme na dnes frei. Šiesti z nás sme si sadli do študentskej kaviarne neďaleko Paleontologického múzea, kde naše vyučovanie každodenne prebieha. Po celý čas sme sa rozprávali iba po nemecky a konečne som dostala ten ,,fíling“, že mi to už celkom ide! Okrem toho som ráno vysvetľovala cestu jednej stratenej pani a poobede som sa stala módnou poradkyňou dokonca až dva krát!

Continue reading →

♥ Týždeň 2

Deň 13

Prečo tentokrát začíname až od dňa 13? Lebo zápisky z predchádzajúcich dní sú fuč. Proste nie sú. Ale včera ešte boli. Ako som ukladala dokument povyskakovali mi nejaké okienka, postláčala som čosi, veď okienka nie sú podstatné a hľa. Asi boli. Takže čo si pamätám z tých dvoch dní? Nič. Vy si pamätáte pondelkové ráno? Ja matne. Viem len to, že tie dva články boli dosť dobré. Rozpísala som sa vám, konečne som bola aj ,,hlboká“ a… Dobre, už to tak nemusím prežívať. A áno, skúšala som to aj obnoviť, len tie okienka…

Continue reading →

♥ Týždeň 1

Ahojte všetci!
Aktuálne sa v Mníchove nachádzam už 36 hodín. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa mysleli a priali mi veľa šťastia. Rozhodla som sa vám prinášať pravidelné blogy o tom, ako sa tu mám (ale zatiaľ len na FB, lebo moja dómena štrajkuje), pretože to môže pomôcť aj vám (ak ste v mojich rokoch a rozhodujete sa, či ísť alebo neísť na Erasmus) a aj mne. Budú to také moje myšlienkové pochody o tom, aký som prežila deň a či som niečo zaujímavé zažila. Nuž, tak začíname! 🙂

Continue reading →

♥ Kvietkovaná

Drahí priatelia!

Mám vyhradených presne 16 minút na to, aby som napísala aký-taký článok k týmto fotkám. Už len 15. To dám! Totižto, posledné dni si linkujem na minútu a všetko, čo nesmiem zabudnúť a čo musím do odchodu stihnúť, si vypisujem na papier. Len niekedy mám až pocit, že to vypisovanie mi trvá dlhšie ako samotná činnosť. Nevadí. Time management je predsa dôležitý! Odchádzam predsa o dva dni..

Continue reading →

♥ Dovolenková s Lindexom

Drahí priatelia!

Jedného dňa sa stalo, že som vyhrala súťaž. Vlastne to bolo tak nechtiac. Tánička môj blog nominovala do súťaže od Kristíny Farkašovej a vďaka vašim úžasným komentárom (pravdepodobne vďaka nim), ktoré som si našla pod mojou nomináciou ma Kristínka vybrala. Chápeš to? (moje najčastejšie používané slovné spojenie) počul každý člen mojej rodiny, keď som sa mu snažili vysvetliť, aká úžasnosť sa mi práve stala. Zaliata vďakou a veľkým nadšením som nacupitala do Lindexu. Lenže…

Continue reading →

♥ VYŠIMA

Drahí priatelia!

Človek si hovorí, že ľudia už vymysleli naozaj všetko. Ale zrazu objavíte dvoch šikovných ľudí a ich nápad vás chytí za srdce. S veľkou radosťou vám dnes predstavujem jeden z najkrajších nápadov, s akým som sa vo svojom tvorilkovskom svete stretla. Dámy a páni, toto je Vyšima – lokálna výšivka od Framegroup.

Continue reading →