Drahí priatelia!

Dnes nešijem. Dnes šil niekto za mňa. Jedným z mojich ,,módnych predsavzatí“ je podporovať lokálnu tvorbu a dnes vám konečne predstavujem môj prvý vysnívaný kúsok. Sukňa od RIVICE bola láska na prvý pohľad. Charakterizovala mňa samú, môj štýl, moju lásku ku kvetom, zavinovačkám a vejúcim látkam vo vetre.

,,Aby žena bola ženou“, to je osobné motto Ivice, ktorá stojí za svojou značkou a tvorí kúsky pre modernú a sebavedomú ženu, ktorá chce vyniknúť a chce byť originálna. Jej poznávacím znakom je sukňa! Sukňa je podľa nej ,,najuniverzálnejším kúskom ženského šatníka. Ak treba, zakryje to čo má, správny strih zvýrazní  ženskosť, je pohodlnejšia ako nohavice a navyše sa dá skombinovať na X spôsobov“. A ja s ňou musím iba súhlasiť! Sukňa aj pre mňa predstavuje ženskosť a eleganciu, ktoré nemusíme schovávať len na výnimočné príležitosti. Ženou som predsa každý deň!

Celé toto ,,suknenie“ sme s Ivicou prebrali v jej krásnom ateliéri, kam ma pozvala na návštevu. Ivica je pre mňa neskutočne inšpiratívna žena, pretože zanechala svoju dlhoročnú kariéru a začala si plniť svoj sen z detstva. Podľa mňa spravila veľmi dobre a vybudovala úžasnú značku s hodnotným odkazom pre dnešné ženy. Oslovila ma s myšlienkou podeliť sa o jej zvyškové látky, ktoré využijem sa svoje ďalšie upcyklácie. Ako sme triedili a triedili, zrazu na mňa vykukla zo stojana. Tá sukňa z jej fotky na lúke. Látka kúpená v Paríži. Ľahká ako vánok. Nasledujúcich 24 hodín som nemyslela na nič iné, iba na sukňu od Rivice. Prehodnotila som všetky pre a proti jej kúpy, napočítala 5 topov a trojo sandáliek s ktorými sa dá zladiť a o pár dní už bola moja. Nie som žiadna módna expertka, ale myslím, že takáto sukňa nevyjde z módy nikdy. Vďaka zaväzovaniu mi bude dobrá aj s kilami navyše a ak budem rovnako uletená ako doteraz, určite ju budem nosiť aj v 60-tke! 🙂 A keď nie, darujem ju svojej dcére na osemnáste narodeniny a bude to scéna ako vystrihnutá z amerického filmu.

V mojom živote sa práve dejú krásne veci. Zamýšľam sa nad významom nakupovania a recyklácie, snažím sa žiť bezodpadovo, prehodnocujem svoje správanie k prírode, stále sa zlepšujem v šití a úprave oblečenia, spoznávam nových a hodnotných ľudí a mením samú seba. Ešte nedávno by som dala prednosť sukni z výpredaja, ktorej kúpa by bola absolútne nepremyslená a nemala by žiadny príbeh. Vďaka Ivici mám kúsok, ktorý si budem vážiť a opatrovať ako oko v hlave. Pretože aj o tomto je slow fashion…

A aj keď sa už blíži koniec leta, ešte som sa stihla vysukniť a vyjsť do ulíc! Do outfitu som zladila košík zo secondhandu, ktorý som kúpila za 8€ aj s pôvodnou cenovkou 45 libier. Nosila som ho celé leto a zmestí sa do neho celá moja kabelková domácnosť!

♥♥♥

Za krásne fotky z bratislavských ulíc ďakujem Maťke Cimermanovej ♥

Prajem vám krásne dni!

♥ Katka ♥

Drahí priatelia!

Udržateľnosť aktuálne naplno hýbe mojim svetom. Pre mňa samú je tento pojem nový a ešte stále objavujem všetky jeho tváre. Žiť udržateľne je niečo, čo by som raz vo svojom živote chcela dosiahnuť. Začala som prehodnocovať každú cestu k smetnému košu a snažím sa čo najmenej produkovať odpad. Udržať čo najdlhšie veci pri živote ma začalo nesmierne baviť a práve oblečenie je skvelým príkladom, že sa to dá.  Som síce len na začiatku veľmi dlhej cesty k udržateľnosti, ale za tých pár mesiacov som našla niekoľko fínt, možností a spôsobov, ako sa obliekať ekologicky a cítiť sa pritom stále krásna a štýlová. Pre mňa udržateľná móda znamená… Continue reading →

Drahí priatelia!

Myslím, že existujú tri typy ľudí – tí, ktorí sekáče milujú, tí, ktorí tam nikdy nič na seba nenašli a takí, ktorí by tam v živote nevkročili. Samozrejme, patrím do tej prvej skupiny, ale úplne rozumiem aj ďalším dvom. Úprimne, raz za čas sa stávam aj ja tá, ktorá odchádza s prázdnymi rukami, či zatváram dvere s myšlienkou: ,,Tak sem ma už nedostanete“…  Recyklácia oblečenia je aktuálne veľmi dôležitá a teším sa, že sa stáva aj veľmi populárna. Nuž, ale má aj svoje muchy. Aké?

Continue reading →

Drahí priatelia!

Moja výzva ma donútila zamyslieť sa nad každým kúskom môjho šatníka. Hnevala ma každodenná dilema: ,,Nemám si čo obliecť“, aj keď som stála pred preplnenou skriňou. Prechádzajúc tričko za tričkom som si vždy našla akúsi výhovorku, prečo si ho neobliecť. Výhovorky veľkostné, výhovorky farebné, výhovorky neladiace s inými kúskami, výhovorky… ktoré mi pripomenuli pocit, že sa v tej veci necítim dobre. Ale prečo vôbec vlastním vec, ktorá mi nesedí a necítim sa v nej tak, ako som od nej očakávala?  Continue reading →

Drahí priatelia!

Práve dnes sú už 4 mesiace odo dňa, kedy som sa zaviazala k mojej ročnej výzve. Na popud alarmujúcej situácie vo svete módneho priemyslu som sa rozhodla, že tento biznis nebudem podporovať a zaviazala som sa, že prestanem nakupovať ,,fast fashion“ oblečenie. Oblečenie, čo sa nachádza v obchodoch nákupných centier, v supermarketoch, číňanoch, butikoch, či na internete. Začala som sa sústrediť na recykláciu oblečenia zo secondhandov, prešívať si oblečenie a nosiť zabudnuté veci z mojej preplnenej skrine. Vďaka tomu som si našetrila na niekoľko kúskov od slovenských dizajnérov, do ktorých chcem investovať a nosiť s láskou, pretože budem vedieť, že ich vyrobili vlastnými rukami. Takže, takto pekne som to zhrnula a poďme k realite. Je to všetko vôbec možné?  Continue reading →

Drahí priatelia!

Fashion Revolution WEEK je za nami a musím povedať, že to boli pre mňa tie najnáučnejšie dni v tomto roku. Absolvovala som 3 prednášky a z každej z nich som odchádzala o kúsok iná. Zistila som, že aj keď sa zaujímam o túto tému už skoro pol roka, stále viem toho veľmi málo a musím sa dovzdelávať. Inak okrem toho už 7 dní dodržujem svoju ,,challenge“ a musím povedať, že sama som prekvapená, ako som sa s tým stotožnila. Včera sa ma kamarátka Lenka opýtala, ako to zvládam a pri odpovedi som doslova habkala. Veď ja som s tým úplne v pohode! Ani som si neuvedomila, že by mi to malo nejako obmedziť život. Je to len o tom, ako si to nastavíme v hlave..

Continue reading →

Drahí priatelia!

,,Volám sa Katka a som shopaholička.“ Takto by som sa priznala v časoch, kedy moje nákupné maniere hraničili s niečím, čo teda zdravé nebolo. Začalo to asi niekedy v puberte a ťahalo sa to so mnou donedávna. Nutkaniu si stoj, čo stoj kúpiť novú vec som podľahla snáď aj každý deň. Odstrihovanie visačiek bol pre mňa slávnostný rituál, nehovoriac o tom, že čím viac vecí som si domov doniesla, tým viac bolo moje ego spokojné. I keď len na pár dní. Brzdilo ma len jedno – financie. Hovorila som si ,,kráľovná výpredajov“, lebo niekoľko krát som zohnala naozaj parádne kúsky. A raz som bola schopná minúť aj mojich posledných zarobených 15€ na  košeľu z Háemka. Fakticky. Moje jediné šťastie snáď bolo, že som si nepotrpela na značky a ani som nemusela mať tie najnovšie trendy. Mala som svoj štýl a lá Naty Oreiro a v tom som sa cítila dobre. Nikdy mi za ten čas ale nenapadlo zamyslieť sa, odkiaľ to oblečenie prišlo. Až teraz…

Continue reading →

Drahí priatelia!

Keď som odchádzala do Mníchova najväčší kameň, ktorý ma ťažil, bolo odlúčenie od rodiny. Ocitla som sa v cudzom meste bez toho, aby doma na mňa niekto čakal alebo ja čakala na neho. Pravdupovediac, som vždy brala za samozrejmosť, že mám okolo seba tých najbližších. Opäť sa potvrdzujem v tom, že vycestovať na Erasmus bol silný Boží zámer, lebo prichádzam na také veci, ktoré by ma v mojom predošlom živote nenapadli ani nestretli. Alebo som tu asi po dvadsiatich štyroch rokoch konečne dospela 🙂 Continue reading →

Drahí priatelia!

Stala sa mi taká vec, že svoju mníchovskú izbietku som začala volať ,,doma“. Keď som sa raz dohadovala s Baškou, kedy a kde sa stretneme, prekvapila som samú seba vetou: ,,Zavolám ti, keď prídem domov…“. Ako je možné, že sa mi zrazu cudzie mesto, cudzia krajina stala domovom?  Continue reading →