♥ 3 mesiace v Mníchove & Bazu

Drahí priatelia!

Nesmierne sa teším, že po skoro 3 mesačnej pauze sa s vami opäť môžem podeliť o svoje radosti a starosti v rubrike ,,My fashion diary“. Som tu, v Mníchove, už tretí mesiac. Ten prvý bol taký ,,spoznávací“. Druhý ,,zvykací“ a ten tretí sa stal ,,život-prehodnocovací“. Pod pojmom Erasmus som si vždy predstavovala len chodenie do školy, spoznávanie nových priateľov, či zlepšovanie sa v jazykoch. Akosi som pozabudla na to, že takáto skúsenosť dokáže človeka aj formovať a priviesť k iným názorom a postojom. Ako som sa počas tých troch mesiacov zmenila ja a čo mi Erasmus zatiaľ dal do života? 

Začalo to tým, že som sa musela naučiť bývať sama. Alebo skôr – musela som sa naučiť bývať sama so sebou. Doteraz som vždy mala niekoho pri sebe! Doma nás je plný dom a v Bratislave na internátoch mi s dievčatami ani nemohlo byť lepšie. Práve si uvedomujem, že len preto, aby ma videli v tom ,,dobrom svetle“ som ráno vstávala zavčasu, nenechávala po sebe špinavý riad, či učila sa a neprokrastinovala. Ale tu ma nikto nesúdi. Už sa mi stalo aj to, že som sa rozprávala sama so sebou a bol to dlhý monológ. Ani som netušila, že som taká komplikovaná osoba 🙂

Pokračovalo to tak, že som si proste zvykla. Snažila som si vytvoriť nejaký rytmus, ktorý budem dodržiavať (a samozrejme porušovať). Stanovila som si jasné pravidlá, lebo človek dokáže neskutočne rýchlo zlenivieť, keď vie, že má celý deň voľno. Bol to pre mňa nezvyk, keďže doma som každú voľnú chvíľu niečo robila a doháňala nestihnuté. Začala som viac športovať, pretože z môjho bruška sa zrazu stala ,,knedlička“ a priznávam, že asi 3 týždne som mala obdobie ,,ruka hore“, kedy som nesmela chýbať na žiadnej Erasmus party! Takéto obdobie som mala naposledy v 18-tich, takže opäť mám pravdepodobne na 6 rokov pokoj :).

Keď sa začal november, postupne zo mňa opadlo to všetko prvotné nadšenie zo všetkých zážitkov a pociťovala som, že niečo musím zmeniť. Narodeniny som oslávila úplne pokojne, aj keď som plánovala (počas toho trojtýždňového obdobia), že to bude party roka :). Nakoniec to bol len ,,čajový dejchánek“ s chlebíčkami, koláčikmi, ba dokonca aj s tortou (ktorú som dostala od suseda!) a všetkým, čo k typickej slovenskej oslave patrí (cháp ochutnávku slovenských destilátov). Začala som byť väčšia citlivka, prehodnocujúca svoje životné ciele a prepočítavajúca, kedy a či ich vôbec naplním. Môj dokonalý dospelácky život, ktorý som si naplánovala v pubertálnych rokoch je zrazu veľmi ťažké žiť a vôbec, dosiahnuť ho.

V prvom rade sa začali míňať peniažky z grantu a aj keď sa celý čas snažím šetriť, je to tu veľmi drahé. Rozhodla som si nájsť prácu. Stálo ma to veľa sebazaprenia a ešte viac prekonávania samej seba. Zapáčila sa mi jedna pekárnička na rohu ulice neďaleko môjho internátu. Pri predstave vkročiť dovnútra a opýtať sa na prácu sa mi pretočil žalúdok, ale pred očami som mala blogerský foťák od Olympusu a povedala som si, že si naň jednoducho musím zarobiť! Asi 10 minút som krúžila okolo pekárne, spoza dodávky pozorovala, koľko ľudí do nej vchádza a vychádza a aj tak som sa tam vrátila až o hodinu. Ruka otvorila dvere, nohy vošli, ústa sa opýtali a ja som cítila, že to ani nie som ja. Odchádzala som šťastná a číslom na šéfku vo vačku. Neuveriteľné, že som to dokázala! 🙂 Po chvíľkovej radosti prišiel však ešte väčší šok, keď mi doplo, že naozaj tam musím zavolať. Zdvihnúť telefón a po nemecky sa opýtať na voľné miesto. Dve hodiny som sa premáhala a už už keď som si myslela, že tak toto nedám, zložila som hovor s pani XYZ s dohodnutým pracovným pohovorom v utorok o 10:00. Prácu som dostala, môžem nastúpiť na skúšku. Pochybnosti, či to vôbec dokážem robiť, ma samozrejme mátali každý večer v posteli. Prvý deň v pekárni bol nakoniec úžasný! Odchádzala som šťastná, vyobjímaná kolegynkami a s novou slovnou zásobou pečiva a sladkých dobrôt, ktoré si u nás môžete kúpiť. Tak si teraz po nedeliach pracujem v pekárni. Asi som na seba aj trošku hrdá, že som to dokázala a vzal svoj mníchovský študentský život do vlastných rúk. Asi konečne dospievam 🙂

Tento tretí ,,život prehodnocovací“ mesiac som však ukončila jedným veľmi silným a negatívnym zážitkom. Padla som ,,na hubu“. Nie doslova, aj keď som sa v ten deň tak potkla v jedálni, že som letela aj s dvoma stoličkami. V škole sa mi stala taká trápna vec, že sa hanbím doteraz a už sa tam viac nechcem vrátiť. Keby som pštros, strčím hlavu do piesku a tvárim sa, že tam nie som! Ale bola som. Celý deň som si potichu utierala slzy a hovorila si, čo tu ja vlastne robím. A ešte stále som nenašla odpoveď. Ale všetko zlé je na niečo dobré, tak verím, že ma to časom len posilní..

Teraz niečo k mníchovskému počasiu. Dnes tu máme tak 10 centimetrov snehu a aktuálna denná teplota je 1 stupeň. Nechce sa mi veriť, že minulý piatok som sa tu prechádzala v lodičkách a na teplomeri bolo 15 stupňov. Využila som to na fotenie, vďaka ktorému som spoznala dve úžasné žienky. Forografku Aničku, ktorá tu v Mníchove pracuje aj študuje. Som veľmi rada, že sa nám podarilo stretnúť a spraviť pár fotiek, lebo pokusy nafotiť náušničky už boli dva a ani jeden sa nevydaril. A druhá žienka je Zuzka – šperkárka, ktorá aj napriek dvom malým detičkám stíha vyrábať nádherné šperky a prezentovať ich po celom Slovensku. Jej stránku nájdete TU a zaručujem silný umelecký zážitok! Odporúčam si pozrieť kolekciu Slovenské devy a Bonjoir Broderie v spolupráci s Jaroslavou Wurll Kocanovou a som neskutočne hrdá na naše šikovné slovenské ženy! ♥

Verím, že obe ešte na blogu stretneme 🙂 Zatiaľ vám prajem krásne dni, prežívajte Advent a užívajte si vianočnú atmosféru 🙂

♥ Katka ♥

♥ Náušnice – Bazu Zuzana Barčáková ♥ Kabátik – aliexpress.com ♥ šaty – Bershka ♥ lodičky – butik v Topoľčanoch ♥ pančušky – House ♥ Kabelka – Orsay ♥

Pridaj komentár