♥ Ako pokračuje moja revolúcia & ružové zvony

Drahí priatelia!

Práve dnes sú už 4 mesiace odo dňa, kedy som sa zaviazala k mojej ročnej výzve. Na popud alarmujúcej situácie vo svete módneho priemyslu som sa rozhodla, že tento biznis nebudem podporovať a zaviazala som sa, že prestanem nakupovať ,,fast fashion“ oblečenie. Oblečenie, čo sa nachádza v obchodoch nákupných centier, v supermarketoch, číňanoch, butikoch, či na internete. Začala som sa sústrediť na recykláciu oblečenia zo secondhandov, prešívať si oblečenie a nosiť zabudnuté veci z mojej preplnenej skrine. Vďaka tomu som si našetrila na niekoľko kúskov od slovenských dizajnérov, do ktorých chcem investovať a nosiť s láskou, pretože budem vedieť, že ich vyrobili vlastnými rukami. Takže, takto pekne som to zhrnula a poďme k realite. Je to všetko vôbec možné? 

Je.

A teraz si predstavte, že vám to hovorím priamo do očí a primyslite si k tomu dlhšiu pauzu. Okej, už som žmurkla. Cítim sa taká ľahká. A hlavne, taká šťastná! Proste si kráčam po nákupnom centre a neovláda ma nutkanie vojsť do obchodu. Necítim tú prehnanú túžbu, že si musím stoj, čo stoj kúpiť novú vec. Nepotrebujem si dokazovať svoj štýl ,,modernými a trendy“ kúskami a cítim sa oveľa sebavedomejšie! Cítim sa naozaj ako vyspelá a vyrovnaná žena, ktorá si stojí za svojim názorom. Už teraz viem, že moja ročná výzva nepotrvá len rok. Toto rozhodnutie sa stalo mojim životným štýlom a cítim neuveriteľný pokoj na duši.

Za tie 4 mesiace som z obchodu odchádzala s nákupom iba raz, pretože raz som naozaj potrebovala spodné prádlo. Aj tak som to však doma dobre oľutovala, pretože značka, ktorá sa navonok javí ako ,,Made in Italy“, je čistá Čína. Poučila som sa a už si na to dávam veľké bacha. Inak som 3 krát absolvovala hodinku pre seba v mojich obľúbených secondhandoch a odchádzala so skutočne krásnymi kúskami. Okrem toho som využila aj SWAP – teda výmenu oblečenia, ktorú organizoval Inštitút pre rozvoj udržateľnej módy a raz som si takto ,,swapla“ aj košeľu od kamošky.

Zistila som, že moja revolúcia má veľmi veľa výhod. V prvom rade som sa dostala k pretriedeniu skrine. Zistila som, čo naozaj nenosím a treba to posunúť ďalej. Objavila som také kúsky, na ktoré som úplne zabudla a vytešujem sa z nich ešte viac ako šopaholička z plných tašiek oblečenia. Niekedy sa naozaj treba len poriadne pozrieť do skrine. Tiež som narazila na veci, ktoré som z určitého dôvodu nenosila, pretože mali svoje ALE. Určite to poznáte, každý má v skrini takých ,,ale vecí“ viac ako 5. Príliš dlhé, príliš krátke, príliš voľné, príliš tesné, príliš farebné, príliš hento toto, ach! Ja som si ich odložila na kôpku a keď na ne príde rad, prešijem ich na niečo nové. Najviac ma však šokovali kúsky, ktoré som si kúpila z neznámeho dôvodu. Sú to také tie absolútne omyly, ktoré v kabínke vyzerajú perfektne, ale doma v nich vyzeráš ako jolo.

Za druhé som porušila zákon. Ten svoj, nezmyselný, ktorý mi v hlave šepkal, že toto tričko neladí k tejto sukni. Zákon, ktorý mi zakazoval zladiť bodky s kvietkami, šaty s džínsami, či ružovú s červenou. No, môžem ťa, vieš čo. Všetko je to o nás. Ak sa budem cítiť vyrovnaná a krásna vo vreci od zemiakov, budem v ňom vyrovnaná a krásna. A žiadna módna polícia ma nepresvedčí o opaku. A vôbec, poznáte ten pocit, keď stojíte pred skriňou a nemáte si čo obliecť? Ja ho už zažívam čoraz menej a menej.

A za tretie? Šetrím svoj čas, prírodu a peniaze. Rozumiem ženám, ktoré sa chodia do obchodov odreagovať, či odmeniť. Ale to isté sa dá robiť aj v secondhandoch a vždy si tam niečo nájdem bez toho, aby som musela obiehať celé nákupné centrá. Ak si predstavíme (čo sa dosť ťažko predstavuje) koľko oblečenia má každý človek na svete, koľko práve visí v obchodoch, koľko sa ho nepredalo a koľko toho sa ešte tento rok ušije, (keďže módne reťazce predstavujú nové kolekcie každé dva týždne) logicky by nám malo dopnúť, že by sme mali začať recyklovať. A čo sa financií týka, za tie 4 mesiace som na oblečenie minula asi 25€. Ani sama som netušila, že to bude mať toľko výhod!

Jednoducho vám tým všetkým chcem povedať, že ma toto rozhodnutie spravilo šťastnou! To je predsa podstata života, nájsť osobné šťastie, no nie? A aj keď sa zdá, že článok je príliš vážny, moje fotky sú absolútnym opakom! Fotenie s Maťkou Cimermanovou bol ozaj zážitok, veď samy vidíte, že sme sa veľa nasmiali! Maťka je skutočne úžasná lapačka pocitov a zachytila na mne to šťastie, o ktorom vám celý čas píšem. Vďaka očnej klinike Neovízia mám konečne aj nové okuliare, pretože diplomovka a štátnice dali mojim očiam poriadne zabrať. K tomu mi na uškách visia skvosty od Zuzky Barčákovej, ktorá má aktuálne aj novú kolekciu dychberúcich náušníc! A na sebe mám moje nové ružové zvony! Priznám sa, že som dlho po takých túžila a keď som objavila v topoľčianskej Humane tieto nohavice o 4 čísla väčšie za 2€, mala som jasnú predstavu, čo z nich vznikne. Zmenšiť nohavice o jedno číslo je pre mňa hračka. Ale o 4! Bola to výzva! Tak poďme na to ♥

POSTUP:

Prvý krok, ktorý vždy pred prešívaním urobím je, že si prezriem každý jeden šev, aby som vedela, kde môžem párať, kde strihať, či kde zašiť. Nohavice mali všitý pás, vďaka ktorému som mala látku navyše. Predné zapínanie sa mi vôbec nepáčilo, takže bolo potrebné spraviť nové.

Ako prvé som vi vypárala pútka a látku na páse.

Tým, že boli nohavice o niekoľko čísel väčšie, záševky na vytvarovanie pásu boli úplne mimo toho môjho.

Rozhodla som sa, že tie pôvodné ponechám a medzi stred nohavíc a ne pridám nové.

Zašiť záševky je jednoduchá vec. Stačilo si vymerať rovnaké miery ako na pôvodných.

Rozžehlila som ich a vyskúšala na postave.

Aj po zašití záševkov mi nohavice boli stále veľmi veľké. Obliekla som si ich naopak a začala vymeriavať, ako by mi najlepšie sadli.

Obšpendlila som sa tak, aby ma nič neťahalo a aby som sa v nich cítila príjemne. Zistíte to tak, že si v nich sadnete, kvoknete, poprechádzate sa, poskočíte si, zatancujete… Len si dávajte pozor, aby vás nikto pri tom nesledoval 🙂

Okraje nohavíc som si po vyzlečení ešte poriadne vymerala a opäť ešte niekoľko krát odskúšala. Keď všetko naozaj sedelo, zašila som ich až po posledné špendlíky (tie kolmo k okraju), kde som sa stretla s pôvodným stehom.

Po zašití mi zostali kusy látky, ktoré bolo potrebné odstrihnúť. Keďže nemám overlook (steh na prvej fotografií), nahradila som ho cik-cakovým stehom, aby sa látka nepárala.

Ako vidíte nohavice mi už veľkostne sedia. Našiť nový pás bol pre mňa celkom oriešok. Nepáčila sa mi tam dierka po pôvodnom gombíku a mám rada, ak je na nohaviciach poriadny pás.

Z pásu, ktorý som na začiatku vypárala, som si odstrihla 3 časti. Najdôležitejšia bola zadná, aby sedela od švu ku švu. Mala dĺžku 28 centimetrov a keďže ju budem v nasledujúcich krokoch zahýnať, jej okraje som vystrihla od oblúka. Všetky časti som dokopy zošila.

Pás som lícovou stranou našila na rub nohavíc asi 2,5 cm od okraja.

Kým som zahla látku, našila som si dvoch dedkov (neviem ako sa to volá, ja to nazývam babka a dedko) na zapínanie.

Látku som zahla tak, aby sa overlookový šev schoval, čím som si vytvorila 2,5 centimetrový nohavicový pás. Všetko som dôkladne zašpendlila a obšila 2 mm od okraja.

Už stačilo našiť len dve babky a nohavice sú hotové! ♥

Čo vy na to? Páči sa vám výsledný look?

Majte krásne dni!

♥ Katka ♥

Pridaj komentár