♥ Ako zmeniť rýchlu módu?

Drahí priatelia!

Ako iste viete, môj postoj k móde ako takej sa zmenil. Prešla som si rokom bez nákupov vo fast fashion reťazcoch a snažila som sa prinášať ľuďom osvetu o tom, čo sa deje v módnom priemysle. Zbavila som sa pocitu neustáleho chcenia nových a nových vecí a ujasnila som si svoj štýl. Zaľúbila som sa do módy pomalej, vyrábanej eticky a udržateľne. Nehovoriac o tom, ako veľmi som sa buchla do zachraňovania kúskov, ktoré si už nikto nechce obliecť. Ale…

Ale, má to háčik. Môj postoj k fast fashion bol po celý ten čas veľmi negatívny. Niekoľko krát som aj tu opisovala, ako veľmi sa mi móda znechutila. Od tej chvíle, kedy som sa dozvedela, čo sa skrýva za tou peknou pozlátkou obchodov plných oblečenia, som sa ani raz nepozrela na túto svetovú situáciu z iného uhla. Hanila som rýchlu módu, obchádzala ju veľkým oblúkom a dušovala sa, že do takého obchodu už v živote nevkročím. Nevkročím, to je pravda, ale už nie preto, že voči nej cítim nechuť a hnev.

Prvý zlomový moment prišiel po prečítaní fotoreportáže Jarky Štukovej. Keď na etikete vidíme ,,Made in Bangladesh“, predstavujeme si špinu, chudobu, otroctvo a neľudské zaobchádzanie. Netvrdím, že to tak nie je. A ani netvrdím, že to tak je, keďže som tam nebola. Ale Jarka áno a podľa jej slov je práca v takejto krajčírskej dielni výhrou. Mať prácu je výhrou, nehovoriac o tom, že v iných zamestnaniach ľudia hluchnú a umierajú. Oni nechcú o ňu prísť, živia svoje rodiny. Na jednej strane preľudnená krajina, nestabilná politická situácia, rozsiahlá korupcia, odlišná kultúra. Na druhej strane silná Európa, vysoká životná úroveň, vyspelá politika a fungujúca ekonomika. Komu pomôže, keď sa budem búchať do pŕs ako nenakupujem vo fast fashion?

Chcem tým povedať, že kým som o celej tejto veci zmýšľala negatívne, zabudla som na jednu podstatnú vec. A to – hľadať riešenie. Nájsť ho nie je jednoduché a niekedy sa zdá takmer nemožné. Toto uvedomenie ma však prinútilo premýšľať. Nakoľko je potrebná a žiadúca transparentnosť a zvyšovanie životnej úrovne ľudí pracujúcich v tomto rýchlom odvetví… Ako nastoliť tú určitú rovnováhu medzi produkciou a spotrebou a výrobný proces spomaliť… Je vôbec možné vyrábať férovú módu a v krajinách, kde rýchly módny priemysel drží miestnu ekonomiku… Tri bodky za otázkami, na ktoré si neviem odpovedať. Nemusím, ale už viem, že nechcem byť len ,,dôchodca, ktorý nadáva na systém“. Lebo šírením nenávisti a negativizmu tento problém nikdy nevyriešim.

Za šarmantné fotky, ktoré spravili za mňa (ne)skutočnú dámu ďakujem Martinke Levásovskej, ktorá už nie je Cimermanová 🙂