♥ Čierny overal & blog

Collage_Fotor

Drahí priatelia!

Od 5. novembra žijem v domnienke, že som blogerka. Občas mi to príde smiešne, pretože to znie strašne vážne 🙂 .  Už sa mi pár krát stalo, že ste sa ma opýtali: ,,Ty si tá blogerka?“ a ja s vyvalenými očami, že ,,Asi hej!“. Och, to naozaj chodím po meste a ľudia vedia kto som? Na jednej strane som z toho nadšená, ale potom mi napadne, či vôbec splním vaše očakávania, keď ma stretnete naživo! Keby ja mám stretnúť blogerku, tak, ty kokso, nech stojí za to!

Priznám sa, že blog mi mení život. 24/7 rozmýšľam, čo zverejním, čo vytvorím, čo vám ukážem, čo napíšem. Snažím sa niečo vyrábať každú minútu svojho voľného času, aby mi to dlho netrvalo. Zistila som, že si zle menežujem čas a musím zmeniť svoj denný harmonogram, čo nie je ľahké. Potom sa stane to, čo tentokrát, že sa vám ozývam po dvoch týždňoch. Keď už mám v hlave naplánovaný článok, potrebujem vždy minimálne jedného človeka na pomoc. Prišla som na to, že sama nezvládnem nič. Nedokážem sa sama nafotiť, nedokážem sa objektívne a konštruktívne skritizovať, nedokážem spolupracovať sama so sebou. Potrebujem každého jedného z vás, pretože ma posúvate ďalej a vaše slová mi dodávajú odvahu pokračovať. Tieto veci som pred začatím ani netušila. Ale nechcem, aby ste si mysleli, že sa sťažujem! Božechráň! Práve naopak, blogovanie ma veľmi baví, veľa ma učí a formuje. A aj keď každá fotka stále zaváňa amatérčinou, ja som rada, že vyzerajú aspoň skutočne (ramienko z podprsenky predsa tiež chce vidieť svet!) :).

Tieto fotky vznikli včera, kedy sme sa s Peťkom vybrali do Nitrianskeho divadla na predstavenie Z rúčky do rúčky. Lístky mi doniesol Ježiško a už som sa nevedela dočkať tohto dňa. Dosť kvalitne sme sa nasmiali, dokonca sme si pridali pár hlášok do nášho ,,partnerského slovníčka“ (to je taký slovníček ktorému rozumiete iba vy a vaša polovička a pri každej vhodnej príležitosti vyberáte tie trefné slová! :D). Keď som si plánovala, kedy a čo postnem na blog, možnosť odfotiť sa priamo v divadle mi prišiel ako výborný nápad! Dovtedy, kým mi nedoplo, že okrem nás tam budú ešte ďalší ľudia. A vlastne mi to doplo až cestou, tak som sa Peťka opýtala, či sa nebude hanbiť, keď tam bude pobehovať s foťákom. Ha! A on na to: ,,Len či sa ty nebudeš hanbiť pózovať!“. A ako veľmi… Sledovala som každý jeden pohľad, cítila som sa skutočne trápne a každú minútu som sa pýtala samej seba, za čo sa hanbím. Búchalo mi srdce, od strachu mi stáli vlasy a najradšej by som sa schovala do myšacej diery s presvedčením, že už nikdy viac sa nebudem ,,hrať“ na blogerku. Teraz, keď sedím doma a upravujem fotky, mi to už také strašné nepripadá, ale verte mi, nebolo mi všetko jedno 🙂

Návšteva divadla je pre mňa vždy veľmi honosná vec a s radosťou sa ,,vyobliekam“. Koniec koncov, tak by to malo byť a rešpektovať bontón je prejav našej úcty k umeniu (… aj keď predsa boli aj takí, ktorí prišli v rifliach). Väčšinou vždy volím moju srdcovú záležitosť – teda šaty, ale tentokrát som si obliekla overal. Zohnala som ho v 50% zľave v Orsay-i, mojom obľúbenom obchode a ešte stále ho majú vo výpredaji! (Na stránke ho majú v 30% zľave). Je veľmi ľahučký a pohodlný, z príjemného materiálu a dokonca mi nie je dlhý! (Pri mojich 161 centimetroch, vždy a všetko ťahám po zemi..). Po predstavení sme ešte zavítali do rozprávkovej reštaurácie Aragosta v Preseľanoch, kde sa zakaždým cítim ako princezná na zámku. Veď sa len pozrite na tie dvere! Tak potichu si prajem mať tam svadobnú hostinu, ale naozaj iba potichu.. 😉 ♥

Prajem Vám príjemný zvyšok nedele a majte krásny týždeň!

IMG_3018

IMG_3014

IMG_3011

IMG_3070

Collage_Fotor1

IMG_3079

♥ Overal – Orsay ♥ Lodičky – CCC ♥ Kabelka – Oriflame ♥

Pridaj komentár