♥ Čím menej, tým viac & Sukňa z Eurovky

Drahí priatelia!

Vyzerá to tak, že v poslednom čase nedokážem napísať nič zmysluplné. Mesiac som čakala na múzu, ale od posledného článku sa žiadna u mňa nezastavila. Keď som sa s týmto mojim problémom zdôverila Maťke, pritakávala mi, že ona má rovnaký problém. Chvíľu sme si polamentovali, keď sme si zrazu uvedomili, aký kus práce máme za tento rok za sebou. Množstvo stretnutí, šírenie udržateľnej a bezodpadovej osvety, fungujúce a neustále rastúce Ekoistky, hodnotné spolupráce so šikovnými a eko-zmýšľajúcimi ľudmi. Všetko sa to odrazilo aj v našich súkromných životoch. A vtedy prišla táto jednoduchá myšlienka…

Vyrástli sme do doby, kedy radi všetko pomenovávame vážnymi slovami. Najlepšie nám znejú vtedy, keď si ich preberieme z angličtiny a pri ich používaní sa tvárime dôležito. Slow fashion, upcycling, zero waste, sustainability, minimalism, to všetko sú pojmy, ktorými sa v poslednom čase oháňam aj ja. Nevynašla som však žiadny vynález ani neobjavila nový chemický prvok. Začala som len žiť tak, ako moji starí rodičia. Ako ľudia pred pár rokmi, ktorí aj keď mali málo, boli šťastní. Ako ľudia, ktorí sa vždy vynašli, všetko si vyrobili a vypestovali doma a svoje veci držali pri živote desiatky rokov. Ako ľudia, ktorí žili v súlade s prírodou a chránili si ju. Zistila som, že najšťastnejšia som, keď nič hmotné nechcem a čím menej toho mám, tým viac sa tento pocit násobí.

Nebojte sa ale, nežijem v krabici pod mostom SNP. Narodila som sa predsa do modernej a vyspelej spoločnosti, ktorá chce napredovať, nie sa vracať v čase. Lenže, my Slováci máme tendenciu si dopriať, vlastniť čo najviac, ukazovať sa pred druhými, na čo všetko máme. Vážim si, že žijem v dobe mieru, slobodná, s kopou možností. Nemyslím si však, že by som kvôli tomu mala žiť v zbytočnom prebytku. Cítim sa ako moderná žena, ktorá si len určila pár zásad a pravidiel, ktoré ju urobili šťastnou.

Takže, som spokojná so svojím šatníkom, ktorý sa zmestí na 4 poličky v menšej skrini a dva závesné vešiaky. Snažím sa neplytvať jedlom, neprodukovať odpad a nevytvárať uhlíkovú stopu (aj keď neznášam cestovať na dlhé trate vlakom a autobusom). Do práce už 2 týždne chodím na bicykli, vyhýbam sa akýmkoľvek nepremysleným a zbytočným nákupom, štopkám diery na ponožkách a zašívam roztrhnuté oblečenie. Som nervózna v miestnostiach s množstvom vecí. Naopak, pokojná som v našom byte, kde prevláda nežný minimalizmus. Používam látkové vreckovky (hlavne vtedy, keď sa na mňa dívajú ľudia), v kabelke mi nájdete samé látkové vrecká a v bežnom obchode nakupujem výhradne len nezabalenú zeleninu a ovocie. Dobrovoľne som sa vzdala množstva nezdravých jedál, sladkostí, balených nápojov a mäsa – aj kvôli odpadu, aj kvôli etickým dôvodom, aj kvôli ich zdravotnému vplyvu na môj organizmus. Prestala som si lakovať nechty, prechádzam na prírodnú kozmetiku a používam menštruačný kalíšok. Tento rok som do klasického obchodu s oblečením vstúpila iba raz – bola som si v Decathlone kúpiť košík na bicykel. Popri fast fashion obchodoch som prešla len okolo, keď som prechádzala cez Aupark, Euroveu, či po Obchodnej električkou na hlavnú stanicu. Keďže v rámci svojej výzvy som si povolila nákupy v secondhande (ktoré som používala hlavne na hľadanie vecí na prešívanie), od januára som sa vyhýbala aj nim. Navštívila som len jeden, kde som našla všetko za 1€.

Nazýva sa Eurovka Charita Shop a všetky veci sú si v nej rovnocenné. Topánky, kabáty, bundy sú za 2€, všetko ostatné má jednotnú cenu 1€. Bez ohľadu na značku, veľkosť, či typ oblečenia, cena je rovnaká. Toto ma vie na bežných secondhandoch riadne rozhodiť. Osobne si myslím, že keď sa už raz niekto vzdá svojho nenoseného oblečenia, cena by mala odrážať aktuálny stav a kvalitu kúsku – nie ju posudzovať podľa značky na štítku. V Eurovke môžete využiť aj darovačku – priniesť svoje nenosené oblečenie, knižky, potreby do domácnosti a posunúť ich tak niekomu, komu ešte môžu slúžiť. Ja som si odtiaľ odniesla pár kúskov, ktoré čakajú na prešitie a čisto nové tenisky (ktoré som potrebovala už ako soľ) značky Tommy Hilfiger. Značka neznačka, obliekla som sa za pár eur a našla som tam skutočne krásne kúsky. Objavila som tam aj túto sukničku Max Mara. Na prvý pohľad neforemné vrece, na druhý pohľad kvalitný kúsok z 82%-nej vlny! Tak som si ju vzala do parády. Čo poviete na výsledok?

POSTUP

Strih sukne mi pripomínal obliečku na vankúš, aj keď zo zadu boli dva záševky. Neviem, či chodí po svete žena, ktorej by sukňa sedela ako na bokoch, tak aj na páse.

Sukňu som si obrátila a obliekla. Snažila som sa našpendliť si zadný pás o zrkadlo tak, aby sa mi vytvorili dva ďalšie záševky na každej strane.

Po vyzlečení som si všetko premerala a nové záševky nastavila presne medzi zips a pôvodný záševok a medzi pôvodný záševok a bočný švík sukne.

Zošila som ich do rovnakej hĺbky ako záševok, ktorý tam už bol (cca 12 centimetrov).

Suknička vďaka záševkom sadla spredu aj zozadu (konce nových záševkov som ešte jemne naparila a prežehlila, aby sa priehlbinky vyrovnali)

Niečo si však ešte pýtala a tak som sa rozhodla niečo si na ňu vyšiť. Predstava bola jednoduchá, avšak na materiál sa nedalo kresliť. Všetko som teda vyšívala od oka a po pamäti. Myslím však, že lístky ju nežne oživili.

♥ ♥ ♥

Za nežné fotky, kedy som sa absolútne necítila tak šťastne ako na nich vyzerám, ďakujem Martinke Cimermanovej.

Outfit: 

♥ Tričko, kabátik, pančušky, lodičky, kabelka – kúsky, ktoré vlastním už niekoľko rokov ♥ Klobúk – swapnutý od Maťky (že ho už nenosí) ♥ Suknička – Eurovka Charita Shop & upcycled ♥ Nákupná taška – Aj ja chránim planétu ♥

Majte krásne slnečné dni!

❤️ Vaša Katka ❤️