♥ Ja a moja túžba žiť udržateľne & súťaž s Eatgreen

Drahí priatelia!

Keď sa vrátim v čase pár rokov späť, slovo udržateľnosť v mojom slovníku neexistovalo. Myslela som si, že prírodu chránim tým, že vytriedim plastové fľašky do plastu a staré časopisy do papiera. Keď ma mamina poslala vyhodiť náš bio odpad, trflala som si popod nos celých tých 50 metrov ku kompostovisku za domom. Odkladala som si všetky tašky a sáčky z fast fashion obchodov (odmalička som bola kolektívny typ), až som sa jedného dňa zhrozila, že mám 4 tašky plné tašiek! Keď som ako malá započula, že niekto žije ekologicky, zhrozene som si predstavila ženu s korálkami vo vlasoch, dlhej hippie sukni s dieťaťom v šatke na hrudi, ako stojí niekde v kuríne, zbiera vajíčka, v kuchyni sa jej pečie domáci chlieb, v komore vyrába domáce maslo a namiesto auta chodí na voze s koňmi. A taká som predsa nikdy nechcela byť…

Moja cesta k lepšiemu životu mi trvala približne rok. Predstava o ekologickej žene z detstva sa pomaly vytratila a nahradila som ju takou, ktorú dnes vidíte na fotkách. Na mnoho vecí som potrebovala čas, niektoré som dokázala zmeniť hneď. Ešte stále to nie je ideál, aký si predstavujem, ale myslím, že som na dobrej ceste. Spísala som vám všetko, čo sa snažím robiť v živote lepšie. Čítajte, inšpirujte sa a poraďte mi, ak máte viac skúseností.

To, čo som dokázala nahradiť udržateľnými možnosťami:

  • Vlastná taška do obchodu – tú svoju obľúbenú kvietkovanú nosím už asi 5 rokov. Kúpila som ju v Medovom obchode v Bratislave a nedám na ňu dopustiť.
  • Vlastné vrecká z utierok a záclon, do ktorých nakupujem pečivo, ovocie a zeleninu – mikroténovým sáčkom sa snažím oblúkom vyhýbať, ale stále doma nejaké mám pre prípad núdze.
  • Bambusové a bavlnené odličovacie tampóny – svoje prvé ,,eko“ tampóniky som si uháčkovala a používala ich približne pol roka. Vadilo mi však, že sa ťažko perú, preto som ich nahradila bambusovými, ktoré som kupovala u Dobrožrúta v Bratislave. Teraz tie háčkované občas používam ako podložky pod pohár.
  • Vlastná bavlnená vreckovka – bez ktorej sa už nepohnem ani na krok. Nahrádza mi všetky jednorazové celulózové výrobky, na ktoré som zbytočne vyhadzovala peniaze. Počas nádchy z nej nemám zodratý nos, nahrádza mi servítky v reštaurácii a na toaletách, dokážem ju tisíc krát oprať a používať ju znova. V práci však ešte stále používam jednorazové (pracujem v škôlke).
  • Vlastná fľaša – často so sebou nosím malú plastovú fľašku z Tupperware. Aj keď plast nie je najlepšia voľba, snažím sa veci z mojej ,,odpadovej minulosti“ využívať na maximum. Občas však využijem aj sklenené.
  • Vlastný hrnček na kávu – vďaka tomu, že som v káve vyberavá, plastový kelímok ,,To Go“ som použila možno tak 5 krát v živote. Keď však ráno nestihnem vypiť svoju dennú dávku tohto ľúbezného nápoja, prelievam si ho do hrnčeka so sebou a na ceste do práce si ho ďalej vychutnávam. Nuž a neraz som ho použila ako náhradu za misku v bezobalovom obchode.
  • Vlastný nápoj – nejde len o vlastnú fľašu, záleží aj na tom, čo je vo vnútri. Balené ochutené vody a minerálky som zo svojho života a jedálnička vyradila úplne. Desí ma predstava vypiť čiernu kolu a vycikať číru tekutinu. 90% môjho pitného režimu tvorí voda z vodovodu. Zvyšných 10% je káva, sypaný domáci čaj, či domáca citronáda s medovkou zo záhrady.
  • Sypaný čaj – Nikdy som nebola ,,čajová“. Asi preto, že lúhovanie čajového sáčku z neidentifikovateľného materiálu, ktorý všetko okvapká a páchne v koši, mi nebolo veľmi po chuti. Posledné roky si však s rodinou zvykneme nasušiť lipu, medovku, či materinu dúšku a cez zimu si všetky tieto bylinky vychutnávame. Alebo si občas horúcou zalejeme vodou šupy z domácich jabĺk.
  • Vlastné misky – Keď viem, že idem niekam, kde sa pravdepodobne zvýši z jedla, beriem si vlastnú misku. Rozumej pod tým pracovný obed, večera s priateľom alebo aj nákup hotového jedla v pultových reštauráciách. Možno sa to zdá byť nemožné, ale dá sa to!
  • Vlastný príbor – neviem ako vy, ale ja neznášam jesť plastovým príborom, s ktorým som vždy bojovala na všetkých trhoch a festivaloch. Celú vysokú školu nosila v kabelke malú lyžičku, len aby som sa vyhla akejkoľvek plastovej. Dnes mám svoj príbor z kokosového dreva.
  • Vlastná slamka – pamätám si, ako som si raz vyrobila mega dlhú slamku z hadičky zo sady na infúziu. Chcela som pozerať telku v posteli bez toho, aby som si upíjala z čaju. Je to milá spomienka, ktorá sa mi vynorí pri všetkých tých kampaniach proti slamkám. Ak niekto potrebuje slamku, sú to práve chorí bezvládni ľudia v nemocniciach. My zdraví sa predsa vieme napiť z pohára. Ale keď už, tak aspoň zamachrujme s vlastnou slamkou.
  • Kozmetika – nie som na šminky až tak, žeby som mala potrebu si stále kupovať niečo nové a skúšať rôzne značky. Základom sú pre mňa oči a pery, na ktoré používam overené produkty a  tie pomaly nahrádzam prírodnou dekoratívkou ZAO. Novú ,,šminku“ kupujem, až vtedy, keď je stará úplne prázdna.
  • Čistiace prípravky – všetky tie nechutné fixinely, cify, okeny, pury, ajaxy, ktoré mi neskutočne dráždili ekzém, zavadzali v skrinke a žrali peniaze, som vymenila za ekologické čistiace prostriedky z čapovanej drogérie Mydlinka v Bratislave, a to konkrétne za univerzálny čistič s pomarančovou silicou a prostriedok na riad, ktorý je zároveň aj mydlom a nedráždi pokožku (za obe zvyčajne platím 4€).
  • Menštruačný kalíšok – jedna z najlepších investícii do mojej ženskosti.Rada pre malé ženy s veľmi, veľmi silnou menštruáciou –objednajte si ten väčší.

To, čo musím recyklovať/zahadzovať :

  • Bio odpad – ani sama som netušila ako mňa veľmi baví kompostovanie! Doma u rodičov máme záhradný kompost a v Bratislave kompostujem vďaka firme INTA. Môj názor je, že bio odpad (zvyšky rastlinného jedla, šupy z ovocia a zeleniny, zhnité ovocie a zelenina) do koša proste NEPATRÍ! Až 45% odpadu v bežných košoch tvorí práve odpad, ktorý dokážeme skompostovať.
  • Toaletný papier – žiaľ, bez neho to proste nejde.
  • Obaly z vajec – ja osobne vajíčka nemusím, ale moja polovička ich k životu potrebuje. Zatiaľ ich odkladám do skrinky a asi musím vyhľadať na človeka, ktorému by sa zišli.
  • Konzervy – tie rovnako odkladám (samozrejme umyté!) aj spolu s alobalovými obalmi a raz, keď nájdem v Bratislave kontajner na kov (ak viete, kde nejakú sú, sem s nimi!) pôjdem ich tam s radosťou zaniesť.
  • Balené potraviny v plaste – vyhýbam sa balenej zelenine, nakupujem väčšie balenia, občas kúpim niečo na váhu. Avšak stále kupujem potraviny, ktoré proste bez obalu kúpiť nejde (cestoviny, ryža, múka, smotana, maslo, nátierky, syry, jogurty, konzervy…). Keďže mojím cieľom je produkovať len suchý odpad, všetky obaly vždy pred vytriedením umyjem! Takže áno, umývam kelímky od jogurtov, nátierok, masla, proste všetko.

To, čo odmietam a čo som úplne vyradila:

  • Tyčinky do uší – áno, existujú aj kompostovateľné verzie, ale dospelý človek si čistiť uši nemusí. Nepoužívam, nekupujem.
  • Servítky v reštaurácii – mňa moji rodičia naučili jesť tak, aby som sa neušpinila. Možno je to bontón, mať servítku pod príborom, či na kolenách, ale ja buď radšej použijem svoju vlastnú vreckovku, ktorú nosím v kabelke alebo sa idem jednoducho umyť.
  • Kuchynské utierky – mám predsa vecheť.
  • Vlhčené utierky a antibakteriálne gély – v bežnom živote toto kombo naozaj nepotrebujem. Viem sa opýtať, kde sú najbližšie toalety a umyť si ruky poriadne (čo sa mi zatiaľ stalo len raz). Keď však budem mať deti, asi budem silno premýšľať ako také utierky nahradiť.
  • Laky na nechty – prestala som si lakovať nechty, lebo aj tak sa mi ich nikdy nechcelo prelakovávať a chodila som s ošúpaným lakom. Nechala som si len dva v ,,nude“ odtieni, keby náhodou idem na nejakú akciu. Inak mám rada, keď moje ruky vyzerajú prirodzene.
  • ,,Prkotiny“ – nenakupujem fakt nič, čo nepotrebujem. Žiadne infantilné doplnky, dózičky, sošky, sviečočky, zápisníčky a všetky hlúposti, ktoré som v živote efektívne nepoužila. Obchod Tiger teda obchádzam oblúkom.
  • ,,Prkotiny“ zadarmo – odmietam všetky perá, záložky, prívesky na kľúče, otvárače, zapaľovače, mini šampóny, mydlá a ostatné prkotiny, ktoré ma majú očariť len preto, že sú zadarmo!
  • Lístky a vstupenky – lístky na vlak a vstupenky nakupujem cez internet a na MHD si nabíjam kartičku
  • Stravovanie vo fast foode – nikdy mi to nechutilo a väčšinou mi z toho bolo riadne zle (nehovoriac o tej kope odpadu). Keď som nastúpila do práce, zistila som, že náš kolektív navštevuje Mekáč pomerne často. Bilo sa vo mne moje presvedčenie s chuťou ,,zapadnúť“ a ísť tiež. Podľahla som raz a odvtedy som si povedala, že si musím stáť za svojím. Aj keď priznávam, že počas vysokej sme s kamoškami vyjedali ,,mekflary“ celkom pravidelne.
  • Sladkosti a mäso – v auguste som sa rozhodla vylúčiť z jedálnička všetky mäsové výrobky, čokolády a cukríky a aktuálne vyraďujem aj kravské mlieko. Dôvodom boli moje neustále žalúdočné problémy – často mi bývalo ťažko, netrávilo mi, preháňalo ma a občas ráno mi bývalo na vracanie – a ekzém, ktorý sa mi odrazu prebudil na rukách. Ťažoba na žalúdku ustúpila na minimum, ekzém sa vysušil a objavil sa iba pri potravinách, ktoré aj tak jesť nemôžem (hlavne tropické ovocie). Takže, nielen že sa teraz cítim perfektne, ale šetrím peniaze nákupom zbytočných sladkostí a neprodukujem tak z nich žiadny plastový odpad.
  • Pochutiny z kina – kedysi sme si film nevedeli predstaviť bez litrovej koly a kýbla pukancov. Dnes si ideme proste film užiť. Bez odpadu, s nákupom vstupenky cez internet a nepraskajúcim mechúrom v polovici filmu.

To, čo ešte chcem zmeniť:

  • Nakupovanie cez internet – pred nedávnom som si objednala kozmetiku na ekzém, pretože som ju na nete našla o niekoľko eur lacnejšiu ako v lekárňach. Prišla mi raz toľká krabica, do ktorej mi okrem krémov zabalili tak sto polystyrénových chráničov. Ďakujem, teraz neviem, čo s tým a bola som hlúpa, že som im neodoslala fotku so sťažnosťou.
  • Nebrať si polystyrénový obal – Raz mi Peťko volal z práce, že nestíha obed, nech mu niečo donesiem. Vybehla som do Auparku a kúpila menučko do polystyrénu. Všetky moje krásne misky čušali doma v skrinke. Bolo mi úzko a už to viac nechcem zažiť.
  • Pranie – strašne rada by som začala prať ekologicky. Tu v Bratislave je vraj na to strašne tvrdá voda a nemá to želaný efekt. Ak máte tipy, sem s nimi!
  • Vedieť odmietnuť zbytočnosť –prosím, nedávajte mi ku káve nič naviac (keksík, servítok, cukor), nechcem slamku, nechcem tašku, nechcem zľavovú kartičku a zbierať body, nechcem si nič dokúpiť za 12 centov, aby som vám mohla dať ďalší stravný lístok, nechcem vizitku, radšej si ju odfotím, nechcem čokoládu, lebo ju nejem a nechcem ju nikomu darovať, nechcem sadu kozmetiky, ktorú nepoužívam, nechcem… Chcem byť v nechcení lepšia.
  • Bločky – podľa slovenského zákona mi je predajca povinný vydať bloček. Keď som bola v Nemecku, bolo absolútnou samozrejmosťou bloček vytlačiť len na požiadanie od zákazníka. Nemali by sme to zmeniť?
  • Uhlíková stopa – chcem sa častejšie zamýšľať nad svojou uhlíkovou stopou. V Bratislave je pre mňa jednoduchšie chodiť peši, požičať si bicykel, či sa zviesť električkou. Doma je to horšie, lebo využívame hlavne auto a ja fakt rada šoférujem.

K celému tomuto zoznamu ma inšpirovala rodinka ,,Eatgreenovcov“ (mami, čítaj ,,ítgrínovcov“), ktorá ma oslovila so spoluprácou. Ich instagramový a facebookový účet je plný skvelých zamyslení a faktov, ktoré mi otvorili oči ešte viac. Vedeli ste napríklad, že v Tichom oceáne sa plaví obrovský ostrov z plastu, ktorý je 14x väčší ako Slovensko? A že rieka Bodva a vodná nádrž Ružín na Slovensku vyzerajú dosť podobne? A že potrebujeme 3 litre vody na to, aby sme vyrobili jednu plastovú fľašu? A že je už toho plastu toľko, že jeho váhu je možné prirovnať ku váhe 800 000 Eiffelových veží? A že… sa nám ten všetok plast akosi vymkol spod kontroly?

Ešteže sú tu ľudia ako Erik a Naty, ktorí si plnia svoj sen. Sen o vytvorení komunity ľudí, ktorí veria, že budúcnosť planéty má v rukách každý z nás a že spoločnými silami dokážeme zmeniť veľa! Na ich stránke eatgreen.sk nájdete mnoho skvelých vychytávok do domácností, ktoré vám pomôžu pri znižovaní odpadu. Mňa chytili za srdce misky z kokosových škrupín, ktorým doslova zachránite život pred spálením. Každá z nich je originálna a vďaka nim sa teším na svoje raňajky. Kokosový príbor a fancy slamku na smootie si môžete baliť do vlastnoručne ušitého cestovného vrecka. A aj vy ste sa zaľúbili do bodkovaného pohárika na kávu, ktorý držím v ruke? Preklikajte sa na môj instagramzasúťažte si o svoj coffeecup, vďaka ktorému sa spoločne zbavíme jednorázových pohárov. Súťaž trvá do 23.12.2018.

Dnešné fotky sú príbehom. Ako mať dokonalé vianočné ráno, so šalkou kvalitnej kávy, zdravými raňajkami a časom v kľude si prečítať zmysluplný časopis. Čo sa v našich životoch nestáva často. Ale o tom už nabudúce.

Za dôveru a oslovenie ďakujem tímu Eatgreen ♥

Za hodnotné fotky ďakujem mojej šikovnej Martinke, ktorá vo mňa verí viac ako ja v seba ♥

♥♥♥

A samozrejme, poďme si vyrobiť obal na príbor, aby mohol s nami cestovať po celom svete! S rovnakým postupom sa dá vyrobiť aj zošívaním v rukách 🙂

Vystrihneme si obdĺžnik v rozmeroch 25 x 18 centimetrov.

Prehneme napoly a zašpendlíme.

Pri kraji si označíme 4 centimetre, po kadiaľ látky zošijeme (ja som použila cik-cakový steh, aby sa látka nepárala a rovný steh na upevnenie).

Pretočíme a vyrovnáme rohy.

Poskladáme tunel na prevlečenie stužky.

Zašijeme rovným stehom, aby sa nám vytvoril tunel.

Pomocou zicherky prevlečieme stužku cez tunel.

A obal je hotový! Rovnakým spôsobom si môžete ušiť akékoľvek vrecko s rôznymi rozmermi.

Majte krásne adventné dni!

♥ Vaša Katka ♥

This entry was posted in My Life.

4 comments

  1. Katka says:

    Ty si neskutočná inšpirácia!:-) Haha a s tým Tiger-om si ma pobavila,, tiež ho obchádzam oblúkom, lebo by som nakúpila haraburdy zbytočností 😀
    Píš ďalej, veľmi ma bavíš a vďaka Ti za to, čo robíš <3

  2. Veronika says:

    Ahoj, ak nevieš čo s obalmi od vajec, spýtaj sa v hocijakých predajniach potravín, hlavne u súkromníkov 🙂 tiež pracujem v malých potravinách a ľudia nám to bežne nosia a aspoň takto recyklujeme troška 🙂

  3. Denisa says:

    Dobry den Katka, konzervy a hlinikove obaly mozete odniest do zberneho dvora OLO…je to trosku z ruky :-/ ale na kontajner som este nenarazila. Od znameho som ale dostala odporucanie takyto odpad odhodit do plastov,pretoze plasty sa manualne triedia na linke. Odpad by sa teda mal dostat tam kam patri… Nemam to vsak overene…pekny den

Pridaj komentár