Môj denník kompostovania

Dámy kompostujú! Dámy sa dážďoviek neboja! Dámam nevadí, že majú kompost za nechtami, keď chcú skontrolovať jeho vlhkosť! S láskou nakrájajú zvyšky zeleniny, aby to mali dážďovky ľahšie. Aj sa im láskyplne prihovárajú a keď sú samé doma, rozprávajú sa s nimi ako s kamarátkami. Dokonca sa podelia aj o dážďovkový čaj, kvalitný kompost a premnožené dážďovky. Dámy, buďme dámy!

Prečítajte si môj denník o tom, ako som sa naučila kompostovať v bratislavskom byte. Na konci článku mám pre vás 15% zľavový kód na nákup v www.zemito.sk, kde nájdete aj vermikompostér Urbalive.

Viete, začala som takým dámskym úvodom, lebo ja, panička, som si teda vôbec nevedela predstaviť, že budem v byte chovať červy. Hoci som vyrastala na dedine. Tak škaredo im už ale nehovorím, najradšej ich oslovujem  “žížalky alebo žížaloidy“. Proste sa stanú súčasťou vašej domácnosti akoby ste si kúpili psíka alebo mačku a pritom starostlivosť o nich je úplne minimálna.

Rozhodnutie zažať kompostovať prišlo v mojom živote ruka v ruke s presvedčením žiť udržateľne. Keďže u nás doma sa jedlo nikdy nehádzalo do koša, bolo mi veľmi prirodzené pokračovať v triedení bioodpadu aj vo veľkomeste. Ale kde? Zo začiatku som ho nosila domov k rodičom na dedinu, ale prepravovať to vlakom nebolo úplne bájo. Na komunitné kompostovanie som nemala šťastie, keďže spoločný kompostér sa na našom (bývalom) sídlisku rozbehol až po 3 rokoch. Nakoniec som to vyriešila tak trošku filištínsky. Viete, že som pracovala v škôlke ako učiteľka. Nuž, ako každá škôlka aj my sme mali zabezpečený odvoz bioodpadu a tak som tam občas prihodila aj ten svoj. Ale pssst. To nikomu nehovorte. 🙂

A tak skúsiť kompostovanie v byte bol naozaj najlepší nápad. Už je to takmer rok, čo som rozbalila vermikompostér Urbalive od Zemita. O pár dní na to prišli dáďovky a sranda začala. Moje dni plné radostí aj sklamaní som vám spísala do denníka, kde vám všetko o kompostovaní podrobne vysvetlím.

Prvá fotka s kompostérom 🙂

Kým začnem, povedzme si ešte vopred základné informácie o vermikompostovaní, na ktoré ste určite zvedaví:

1. Kompostér v byte nezapácha. Vážne, neklamem.  Nie je to smetisko, kde hnijú a plesnivejú potraviny.  Je to živý organizmus, hotový zázrak, ku ktorému keď si pričuchnete, zacítite vôňu lesa po daždi.

2. Dážďovky z kompostéra neujdú. Nenapadnú vás v spánku, ani nevyjedia chladničku. Kým budete kompostovať správne, nemajú prečo utekať. V kompostéri, v tme a vlhku im je najlepšie. Navyše, ak by sa to predsa len stalo, dávajú vám signál, že niečo nie je vo vnútri v poriadku.

3. Dážďovky sú vegánky. Nie všetok odpad z kuchyne dokážu „zjesť“ a majú pár potravinových obmedzení. (viď nižšie)

4. Dážďovky by mali byť z Kalifornie, nie nazbierané na sídlisku. Na vermikompostovanie sa používa špeciálne vyšľachtený druh, tzv. kalifornské dážďovky, ktoré majú väčšiu chuť do jedla, sú menšie a rýchlejšie sa množia.

5. Kompostovaním získavate dážďovkový čaj a hotový kompost. To najkrajšie na tom celé je, že príroda sa vracia prírode. Oba produkty z vermikompostovania sú tie najlepšie hnojivá, ktoré sú plné živín a enzýmov. Vaše rastlinky, či záhradu tak môžete pravidelne hnojiť.

6. Kompostér to bez vás zvládne aj 3 týždne. No nie sú to vďačné domáce zvieratká? Ak pred odchodom na dovolenku dážďovky poriadne nakŕmite, vydržia bez vášho zásahu aj 21 dní.

Takže, milý denníček…

14. apríl – Príchod dážďoviek

Bol pekný jarný deň… Nie, takto nemôžem začať. Vezmem to zhurta a prvou dôležitou  informáciou je, že dážďovky neprichádzajú spolu s balením kompostéra! Bolo by to super, ale predsa, sú to živé tvory. Keď vám príde kompostér, vašou úlohou je ho zložiť a pripraviť do vnútra podstielku z kartónu. Pokojne na to použite škatuľu, v ktorej bol zabalený. Potrhajte ju na malé kúsky tak, aby nebolo vidno dno.

Príchod našich dážďoviek som naozaj nervózne očakávala. Nevedela som si predstaviť ako zabalené prídu. Nájdem si ich v schránke, či príde kuriér?… Najväčším prekvapením bolo, že kýblik so žížalkami nám priniesol sám pán dážďovkár. Milý to človek. O svoje dážďovky sa stará veľmi láskyplne.  ♥

MUSÍTE ALE VEDIEŤ! Dážďovky v dážďovkových farmách cez zimu zimujú. Nedajú sa preto teraz kúpiť. Buď počkáte na začiatok apríla, kedy sa zo zimného spánku zobúdzajú, alebo poprosíte niekoho, o kom viete, že kompostuje, či by sa s dážďovkami nepodelil. Na Facebooku a rôznych online bazároch určite nájdete mnoho ponúk.

Späť k nám do bytu. Ako som kýblik nadšene otvorila, tak som ho aj zatvorila. Vo vnútri boli totižto aj iné organizmy. To som teda nečakala. Kamarátka, skúsená kompostérka, mi však potvrdila, že to je normálne. Je to symbióza, tak to má byť. Dážďovkám pomáhajú aj malé tvory a chrobáčiky. Popravde, odkedy sa nám to kompostovanie rozbehlo, už som ich vo vnútri nevidela.

Čo  dážďovky môžu a nemôžu jesť

Dážďovky treba živiť tak, akoby boli vegánky. Čiže žiadne mäso a mlieko, jedine škrupinky od vajíčok. Zo začiatku (cca 3 mesiace) sa neodporúča ich kŕmiť ani šupkami zo zemiakov a zvyškami hlúbovín. V príručke, ktorú dostanete ku kompostéru, nájdete zoznam potravín, ktoré do kompostéra patria a nepatria.

Všetky zvyšky a šupky je im vhodné vždy nakrájať. Zo začiatku na čo najmenšie, časom zvládnu aj väčšie kúsky. Niektorí kompost nadšenci im zvyknú stravu aj mixovať. Vtedy to dážďovky rozložia oveľa rýchlejšie, čiže ak ste veľká rodina, je to cesta. My sme len dvaja, tak sme sa zhodli, že krájať im to postačí.

Naša prvá dávka žížalkám bola ale nakrájaná na príliš veľké kúsky. Ak ste sa rozhodli kompostovať, určite sa poučte z mojej chyby a dajte si tú námahu pripraviť im čo najmenšie zvyšky. Odporúčam v tento deň variť zeleninový obed, aby ste mali dostatok šupiek.

Založenie kompostéra

Na začiatok kompostovania budete potrebovať zatiaľ len jedno poschodie z dvoch. Do neho sme pripravili vrstvu natrhaného kartóna, ktorú sme navlhčili čistou vodou. Na ňu sme vysypali všetko, čo bolo v kýbliku, čiže dážďovky aj spolu so zeminou. Nasledovala vrstva bioodpadu. Ja som mala pripravené šupy z mrkvy, petržlenu, kalerábu, mäkké hrozno a zvyšky šalatu. Po tento krok to nájdete v návode. My sme však ešte celú kopu prikryli natrhaným kartónom z obalov na vajíčka, aby sa nám tam nechytili mušky.

Kam kompostér postaviť?

My sme ho postavili na chodbu, kde nesvieti slnko a je tam v tieni. Mala by sa dodržiavať primeraná teplota okolo 20 stupňov, i keď v letných horúčavách to samozrejme, nie je možné. Nedávajte ho teda na priame slnko, či nebodaj niekam, kde môže mrznúť. Nájdite mu kútik v kuchyni, na chodbe, či v pivnici.

15. apríl – Prežili?

Vystrelili sme z postele ako šípy s vedomím, že možno budeme zbierať dážďovky po byte. A viete čo? Nič také sa neudialo. Ani jedna dážďovka sa nevybrala na vandrovku a neopustila priestor kompostéra. Tak sme to teda zvládli! Začali sme úspešne vermikompostovať.

Základom správneho kompostovania je udržiavanie správnej vlhkosti. Zo začiatku ma to dosť desilo, keďže bežne nevidím správny kompost. Ako odhadnúť, že je to tak akurát? V príručke píšu, že: „správnu vlhkosť zmesi prekontrolujte tak, že vezmete hrsť kompostovaného materiálu a stisnite ju čo najpevnejšie v dlani“.  My sme im to však nechceli búrať a vďaka očnému kontaktu sme zhodnotili, že to tam majú suché. Zopár dní sme ich to tam teda rosili čistou vodou.

Za tých pár hodín sa nám ukázal hneď prvý problém – pleseň. Plesnivé kusy v žiadnom prípade nesmiete v kompostéri nechávať, inak sa rozšíri a máte po snahe. Nám začali plesnivieť práve bobule hrozna a ich stonky. Už som vám ale spomínala, že to bola chyba, že som ich nenakrájala na menšie.

21. apríl – Ďalší čas kŕmenia

Prvé týždne by sa dážďovky mali kŕmiť raz za 7 dní. Je to prevencia proti prekrmovaniu a vďaka tomuto času sa naučíte, ako rýchlo dokážu spracovať vaše zvyšky. Naše “baby“ už mali takmer všetko zjedené a tak dostali novú dávku šupiek, ktorú sme im celý týždeň zbierali. Videli sme už aj prvé známky kompostu – drobné čierne „bobky“. Áno, pri pohľade na dážďovku vám vlastne dopne, ako taký kompost vzniká. Keďže sú priehľadné, v ich telíčkach vidno čosi čierne a nápadne sa to podobá na všetko to, čo je okolo nich.

­*Po čase, keď sa dážďovky rozmnožia a rozjedia, tento týždňový interval už dodržiavať nemusíte a dávate im svoje zvyšky vtedy, kedy potrebujete. My sme si ale viac-menej na túto pravidelnosť zvykli a približne za týždeň sa nám naplní aj naša miska na zvyšky. Medzitým ju skladujeme v chladničke, aby obsah nezačal plesnivieť.

25. apríl – Záclonka a zakopávanie

Všetci nás strašia muškami. Že vraj časom budeme mať kompostér plný mušiek, najmä v lete. Tak to teda nie! Vymysleli sme to tak, že pod veko sme prehodili kúsok netkanej textílie a kompostér dostal svoju záclonku.

*Vďaka nej sme celé leto nemali ani jednu mušku, aj keď dážďovky spracovávali melón – ten majú mimochodom najradšej! Na zimu som ju preto dala dolu a už pár mesiacov stojí kompostér bez nej. Stále ani mušky.

Veľmi rýchlo sme tiež pochopili, že zvyšky stravy treba zakopávať. Zo začiatku to ide trošku ťažšie, keďže kompostu je málo. Môžete si preto pomôcť obalmi z vajíčok, zvyšnou zeminou z presádzania, nazbieranými suchými listami z vonku (pozor však na to, aby ste si nedoniesli nejakú hmyziu návštevu) alebo kúpou uhlíkatého materiálu. Zakopávaním sa vyhnete plesniveniu jedla a rovnako aj muškám.

3. máj – Tak toto nie!

V príručke písali, že do kompostéra môže ísť aj varená zelenina. Keďže som varila zeleninový vývar a nestihli sme ho úplne dojesť, zvyšky putovali žížalkám. To vám bol však smrad! Síce ju všetkú zjedli, ten zápach po nadvihnutí veka bol príšerný. Varenú zeleninu tam teda už nikdy nedám.

25. máj – Influencla som rodičov

Predstavte si, skúsiť kompostovať vo vnútri chytilo aj mojich rodičov. Založili si teda bytový kompostér aj oni, i keď bývajú na dome. Keďže za našim domom sú už iba role a polia, často krát sa naši boria s výskytom hlodavcov aj v okolí ich kompostoviska za domom. Snažím sa im všetky skúsenosti z kompostovania predávať, aby sa im to podarilo tiež. Večer sme si s maminou volali a k otázkam typu „Čo si dnes varila?“,  sa pridala už aj: „Ako sa majú dážďovky?“. 🙂

Bráško Ondrejko a nový kompostér. Takto by mali vyzerať nakrájané zvyšky! Nie ako tie moje.

10. júl – Prvý dážďovkový čaj

Prešli 3 mesiace a nášmu kompostéru sa darí. Na pohľad je to pekný kus nábytku a keď ho otvoríme, zacítime príjemnú vôňu lesa po daždi. To je asi dobré znamenie. Sme zvedaví koľko dážďovkového čaju si odtočíme.

Bolo ho neúrekom! Dokopy hádam aj liter. Až neskôr sme zistili, že sme vôbec nemuseli čakať 3 mesiace a čaj sa tvorí už aj po mesiaci. Keď ho zriedite s vodou v pomere 1:9, môžete ním pravidelne polievať vaše rastlinky. Nezabudnite však vždy vybrať a poumývať vypúšťací ventil, predídete tak zaneseniu.

12. august – Druhé poschodie

Prvé poschodie je už takmer plné a tak je načase skúsiť založiť druhé poschodie. Prečítali sme si návod v príručke a riadili sa pokynmi. V ten deň som mala z varenia veľmi veľa zvyškov a tak sme ich naukladali práve do toho druhého poschodia. Jemne prikryli spodným kompostom a navrch som uložila vňať z mkrvy, mala som celý veľký trs z trhu. Chyba za chybou, nuž, ale vedela som ako? Nevedela…

O necelé dva dni z kompostéra ťahalo ako z krčmy. Vonku hic, do toho smrad v byte. Paráda. Celé to tam začalo hniť a dážďovky sa do druhého poschodia nedostali. Prišli sme o veľa kompostu, polovicu sme museli vyhodiť, aby sme to ako tak zachránili. Začali sme teda akoby odznova.

27 .október  – Výber kompostu

Zatiaľ sa nám stále druhé poschodie dať nepodarilo. Vymysleli sme to tak, že hotový kompost sme vyberali ručne. Pustili sme sa do toho 3 mesiace po našej skúsenosti z augusta, kedy sa to opäť všetko rozbehlo a kompostovanie sa nám darilo. Vďaka tomu sme aspoň celý kompostér vyumývali a získali prehľad o tom, koľko dážďoviek v ňom býva. Mali sme ich na rozdávanie.

Keď si chcete predstaviť ako „ručne“ sme ho vyberali, pozerajte. Normálne sme si zobrali za hrsť zeminy, vybrali dážďovky a čistý kompost uložili do bedničky na uschnutie. Do hodinky sme boli hotoví, kompostér bol čistý, kompost sa schol (niečo sme prihodili aj našim izbovým rastlinkám) a dážďovky sa ďalej dážďovkovali v prvom poschodí. Tento kompost som si uskladnila, aby som mala do čoho na jar sadiť kvietky na balkón. Och, už aby to bolo!

4. november – Darovali sme dážďovky

Keďže sme po našom triedení zhodnotili, že máme príliš veľa dážďoviek, rozhodli sme sa časť z nich darovať na založenie nového kompostu. Na instagrame sa mi ozvala Majka, že s manželom idú do toho a kúpili si vermikompostér. Podelila som sa o časť žížaliek a navyše som zistila, že Majkina babka je suseda našich rodičov. Ten svet je aký malý!  ♥

5. február – Čas skúsiť založiť druhé poschodie

Áno, cítim, že už je ten správny čas to opäť skúsiť. Kompostér máme už riadne plný a vďaka stories Viktora Vinczeho konečne presne viem ako na to! Určite vám o tom budem písať opäť a zazdieľam vám moje tipy!

Náš aktuálny kompost. Nezľaknite sa z toho neporiadku. Dážďovky dokážu rozložiť aj prírodnú výplň zo zásielky, aj rolky toaletného papiera. Dokonca nám tam aj čosi klíči :).

Keď sa tak nad tým všetkým zamyslím, človek sa to najlepšie naučí iba svojou skúsenosťou. Samozrejme, základné informácie sú veľmi dôležité a ja dúfam, že som vám sem spísala všetko podstatné. Netreba sa toho báť. Starostlivosť o kompostér vám zaberie tak 10 minút týždenne a dážďovky z vďaky vždy odvedú skvelú prácu. Nám pomohli zužitkovať už desiatky kíl kuchynského odpadu, ktorý by bez nich skončil na skládke! Je fascinujúce, ako tá príroda krásne funguje.

Verím, že vás článok aspoň trošku inšpiroval ku kompostovaniu a prajem vám veľa úspechov! Vďaka Zemito.sk si s kódom – laflorita15 – môžete objednať vermikompostér s 15% zľavou. A nielen ten. Zľava platí na celý nezľavnený sortiment odo dnes 5.2. do 14. februára.

Nakupujte zodpovedne. ♥

Ďakujem vám a prajem krásny deň!

Vaša Katka

* Článok nie je sponzorovaný. Vermikompostéry sme od Zemita dostali do daru na jar roku 2020.

Pridaj komentár