♥ O hranici medzi ,,potrebujem“ a ,,chcem“ & červený kabát

Drahí priatelia!

Ani sami netušíme, ako veľmi dokážeme podľahnúť dobrej reklame. Predvianočné výpredaje, novoročné zľavy, čierne piatky, nové trendy, ktoré nám nesmú tento rok chýbať v šatníku, či najnovšie technické „vychytávky“, ktoré nám majú zjednodušiť náš každodenný rýchly život. Denne si prinášame domov nové a nové veci a plníme nimi naše skrine, komody, šatníky, garáže, pivnice, či povaly. Nakupujeme nerozvážne a bez premyslenia. Ako veľmi dokážeme rozpoznať hranicu medzi chcením a potrebou?

Položme si zásadnú otázku, prečo vôbec chceme? Chceme sa páčiť ľuďom okolo nás, chceme im ukázať že na to máme, chceme to preto, aby nás obdivovali, závideli nám, ohovárali nás. Chceme to aj preto, že je to trendy a chceme držať krok s módou. Alebo? Chceme to preto, že sa v tom cítime dobre a jednoducho sa nám to páči. Chceme, lebo vieme, že to využijeme a uľahčí nám to rozhodovanie a život. Chceme to, pretože to potrebujeme? Či potrebujeme to len preto, lebo to z nejakého dôvodu chceme?

Sama neviem. Vnímam len, že máme nesmierne veľa vecí, ktoré nevyužívame, ale myslíme si, že ich potrebujeme. Dokážeme si ich nazbierať plný dom, garáž aj záhradu a nechceme sa ich vzdať ani keď ich nevyužívame. Alebo aj napriek tomu, že sme ich kedysi veľmi chceli, ich vieme vyhodiť s absolútnou ľahkosťou, lebo veď si ich môžeme kúpiť opäť vo vylepšenej verzii. Niekedy za to ani sami nemôžme, len sme zlákaní dobre premysleným marketingom. Alebo je ich životnosť podmienená výrobou a vydržia nám krátko kvôli ich kvalite. Tvrdíme, že nemáme peniaze, ale pritom stále nakupujeme. Myslím, že pravidlo ,,tridsať“ by nemalo platiť len v móde. Využiť veci vo svojom živote minimálne 30-krát je ale ideál, ktorý sa nie vždy podarí splniť.

Spozorovala som na sebe, že ak niečo nové chcem, dokážem na to neustále myslieť. Niekoľko dní až týždňov premýšľam nad výhodami a nevýhodami novej veci a keď prídu chvíle, kedy si poviem: ,,tak teraz by sa mi to vážne zišlo“, začínam byť presvedčená o tom, že si to mám kúpiť. Vyhýbam sa tak nerozvážnemu nakupovaniu cez internet a vždy aj keď niečo pekné objavím, vyspím sa na to. Ak je to len pobláznenie, kedy som neprekukla dobre smerovaný marketingový ťah a do pár hodín na danú vec zabudnem, viem, že ju nepotrebujem. Najviac sa snažím, aby každá kúpa bola mojou investíciou a využívala som novú vec čo najčastejšie.

Totižto, kedysi som mala veľký problém túto hranicu medzi ,,potrebujem“ a ,,chcem“ rozpoznať, preto sa nad tým tak veľmi zamýšľam. Rýchla móda ma vedela tak dobre opantať, že som všetko len jednoducho ,,chcela“. Raz ste mi napísali, či neviem, koľko som ušetrila za tento rok nenakupovania oblečenia vo fast fashion obchodoch. Od roku 2010 som si viedla zošit, kam som si zapisovala každý môj nákup. Najviac som na handry minula v roku 2016. Bolo to presne 1440,54€ a dokopy som si kúpila 111 kusov oblečenia. Vtedy som si myslela, aká som super. Všetky zarobené peniaze (bola som študentka) som investovala do seba, veď do koho iného by som mala? Keďže som vyhľadávala len zľavy a výpredaje, v priemere ma jedna vec stála 13€. Bola som absolútnym otrokom fast fashion. A k tomu dobre na hlavu. Na porovnanie som tento rok investovala do oblečenia cca 350€. Asi 150€ som minula od januára do apríla, kedy som si už dávala pozor a do šatníka si dokupovala len veci, ktoré som hlavne potrebovala. Počas mojej výzvy (od 22. apríla až doteraz) som investovala asi 200€ do niekoľkých kúskov od slovenských dizajnérov a na nákupy vo swapoch a secondhandoch. K tomu všetkému som sa stala ženou, ktorá každý mesiac zarába a už to nie sú len študentské brigády. Ani nechcem vedieť, koľko by som míňala, keby som sa nezmenila…

Každým dňom viem čoraz viac rozpoznať, čo potrebujem a čo nie. Niekedy však ešte stále váham a stalo sa mi to aj pri tomto sekáčovom kúsku, ktorý vidíte na fotkách k dnešnému článku. Na jeseň som po secondhandoch zháňala zimný kabát, pretože ten môj obľúbený ťahá už štvrtú zimu. Chcela som ho, lebo som si myslela , že potrebujem nový. Chcela som ho aj preto, lebo stál 4€ a k tomu mi aj perfektne sedel. Chcela som ho aj kvôli blogu, lebo som vedela, že ho môžem prerobiť a ukázať vám ho. Inak, hneď ako som ho uvidela, v mysli sa mi vynorilo jeho cirkusantské ,,po“. Niečo podobné mal Hugh Jackman vo filme Najväčší šouman, či moja platonická láska Jon Bon Jovi na turné k albumu Becauce we can, takže jasné, že som ho chcela! Ale naozaj som ho potrebovala, keď som si dva mesiace hľadala čas na prerobenie a aj tak som stále nosila ten trojročný čierny?

Najprv som si myslela, že nie. Ale aj keď som mala pochybnosti, musím si povedať, že áno! Keď som ho mala na sebe prvý raz, nebolo v Bratislave človeka, kto by si ten kabát nevšimol. Slečna na zastávke sa na opýtala, či idem hrať do dobového filmu a pán v jednej predajni s úžasom zavtipkoval, či idem z cirkusu a kde som si nechala slona. Ľudia moji, ten kabát bol slnkom tejto pochmúrnej, čierno-kabáto-bundovej zimy! A neviem, či by sa niekto vyžíval v zašívaní roztrhnutých gombíkových dierok tak, ako ja. Čo si myslíte vy? Zachránila som ho?

Minipostup

V galantérii som si dokúpila 5 metrov takéhoto okrasného zlatého vrkôčika (predtým som si presne zmerala koľko budem potrebovať, aby som nekúpila veľa ani málo). Vytvárala som z neho slučky, ktoré som zlepila.

Na výslednú slučku som využila zlatú niť, ktorou som zašila koniec vrkoča, klipy na pridržanie (môžu byť aj špendlíky) a lepidlo Guttermann, s ktorým lepím všetko na svete.

Začiatok a koniec slučiek, som schovala pod gombík, ktorý bol prišitý na vrchu kabátu.

Okrasy som lepila tak, aby spodné gombíky prešli cez dierky. Všetky dierky som tiež ručne prešila, lebo boli rozpárané. K tomu na kabátiku chýbali 3 gombíky. Dva som vypárala z plecníc. Zvyšné 3 zlaté som dokúpila s rovnakej veľkosti.

Na rukávy som nalepila o trošku komplikovanejšie slučky, aby to vyzeralo viac honosne. Konce vrkôčiku som zalepila pod gombíky, ktoré sú na kabátiku len na okrasu.

A nakoniec som ho ešte oprala, vďaka čomu zrazu ešte viac očervenel 🙂

Za nasledujúce zasnežené fotky ďakujem Martinke Cimermanovej ♥

Majte krásne dni

♥ Vaša Katka ♥