♥ O oblečení, ktoré si ma samo vybralo & Fialové šaty

Drahí priatelia!

Možno mi dáte za pravdu, že to najkrajšie do života prichádza práve vtedy, keď to najmenej čakáte. Aspoň u mňa to celkom platí. Vďaka tomu, že som dala veciam voľný priebeh, mi prišlo do života mnoho lások. Láska k jednému blonďavému chlapcovi, láska k prešívaniu a upcyklácii, láska k mojim deťom (áno, aj k mojej práci učiteľky som sa dostala len náhodne, cestou vlakom s Táničkou). V momente, keď tlačím ,,na pílu“, sa všetky moje predstavy rúcajú, frflem, búcham vecami a strašne nahlas a smutne funím. Pár chvíľ mi trvá, kým si uvedomím, že všetko má svoj správny čas. Tieto ,,nečakania“ sa však dejú každý deň, aj s úplnými maličkosťami…

Už dávnejšie som si všimla, že moje oblečenie si ma vyberá. Práve vtedy, keď to vôbec nečakám, si ma nájde čosi, čo by som bola schopná nosiť aj každý deň. Pred pár týždňami prišla ,,depka“, že nemám nič poriadne na prešitie a všetky moje zakreslené nápady mali svoje ,,ale“. Keď som vychladla a prišla na pár dní domov do Topoľčian, skočila som do toho najmenšieho secondhandu v meste. Hneď pri vstupe mi padol pohľad na štender so šatami a kúsok fialovej látky, vykúkajúcej spomedzi natlačené látky. Ani neviem, či som pozdravila, vyštartovala som k nim s túžbou ohmatať ich a poprezerať všetky švíky. Srdce mi zaplesalo, keď ten príjemný pocit pohladenia materiálu potvrdili písmenka na štítku – ľan a viskóza. Spracovanie švov dokonca prezrádzalo, že ide o kvalitný vintage kúsok, ktorý je medzi nami už dobrých pár rokov. Hneď mi mysľou prebehlo, že z toho budú perfektné letné šaty! Pred očami sa mi zjavil presne ten strih, ktorý vidíte na výsledných fotkách. Nuž, často sa ma pýtate, kde na všetky tie nápady chodím. Ono to jednoducho prichádza samo od seba.

Nejako podobne to bolo aj v prípade mojej obľúbenej kvietkovanej tašky. Bola to moja prvá ,,plátenka“, ktorá ma odvtedy verne sprevádza už vyše 5 rokov. Išla som zo školy a zastavila som sa na nákup potravín v obchodom centre. Pred supermarketom stáli malé stánky s handmade výrobkami a pochúťkami. Taška upútala moju pozornosť v momente ako som sa obzerala po stánkoch a hneď som vykročila smerom k nej. Spĺňala všetky moje zásady o dobrej plátenke – strih, farebnosť, vzor, materiál, pevnosť, ušitá milou tetou zo stánku. Len tá cena! Keď mi pani oznámila cenu 8€, s vypleštenými očami zo mňa vyšlo, že to, prepánajána, musí predávať drahšie! Joj, ja viem, že cenotvorba je náročná vec, ale keď sa šikovný tvorca podceňuje, to nestrpím. Nechala som jej desinku a taška mi do dnes robí mnoho radostí.

Určite sa vám podobné príbehy stali tiež. Práve to, na čo ste natrafili náhodou a absolútne ste sa do tej veci zaľúbili, sa vám nosí najlepšie. A presne o tom to je! Kúpiť to, čo si vás všetkým získa. Nie len vysokou zľavou v sezónnych výpredajoch, moderným strihom, ktorý vám ale nesedí, či presviedčaním predavačky, že v tom vyzeráte perfektne, ale vy sa v tom vôbec necítite dobre… Existuje pojem ,,COST PER WEAR“, ktorý vyjadruje cenu nosenia. Vypočíta sa vydelením sumy, ktorú ste za danú vec zaplatili, s počtom nosení, teda koľko krát ste ju mali na sebe. Ak ma napríklad moja taška stála 10€ a za tých 5 rokov som si ju vzala na nákup/do školy/do práce/do mesta približne 500 krát, jej cena je 0,02€ per wear. Ak by som mala rovnakú tašku, ktorú som si vzala len zo 5 krát alebo nebodaj len od kúpy smutne leží skrini, jej cena by bola omnoho vyššia, cca 2€ per wear. Každý kúsok v skrini má svoju dodatočnú cenu nosenia, ktorú získava len vďaka nám. Len od nás závisí, či to bude nepremyslená kúpa alebo dobrá investícia.

Priznám sa, že tieto fialové šaty majú už teraz za sebou niekoľko nosení! Prežili so mnou celú dovolenku, bratislavské horúčavy a rozhodne ma budú sprevádzať po celý zvyšok leta. Ich prerod mi však dal riadne zabrať! Viac v postupe!

POSTUP

Ešte pred samotným tvorením som si k šatám dokúpila fialovú niť a zlaté gombíčky. Nasledovalo mnoho dumania nad strihom, skúšania a modlenia, aby som nič nepokazila.

Vrchný diel som odpárala od spodného. Teda, začala som párať, ale nakoniec som to odstrihla :).

Podľa topu, ktorý som si šila (ak si pamätáte – z obrusu), som si načrtla strih a upravila ho, keďže som chcela, aby ramienka vychádzali do špica. Počas strihania som si z každej strany nechala 2 cm švíkových prídavkov.

Našpendlila som si vrchný diel na seba a vytvarovala si odševky na prsia. Treba dávať pozor, aby boli oba rovnaké.

Zadný diel som nakreslila úplne od oka, len s pomocou mojich rozmerov. Podľa mňa je to len čistá náhoda, že mi to aj naozaj sedí :).

Pri ramienkach som si pomohla odpáraním lemu z rukávov. Bolo to oveľa rýchlejšie, akoby som ich mala vystrihovať zo zbytkovej látky.

Joj, tak veľmi som chcela, aby po zúžení spodného dielu a jeho našití späť, bol švík na švíku! Všetko som si pekne vyznačila, na každej strane, na chrbte, aj s naznačením švíkovým prídavkom.

Krásne naznačené, odstrihnuté, zašité, som po vyskúšaní zistila, že… sukňu cez boky nezapnem. Taká amatérska chyba! Gombíkový rad predsa mal byť pri meraní a strihaní zapnutý!!!!! Prosím, poučte sa z tohto môjho prestrelku. Skoro ma šľak trafil. Šaty som hodila do kúta a išla spať. Na druhý deň som všetko vypárala, našila do bokov zostatkové látky a spodný diel som naštastie zapla! Ale? Našila som ho naopak (facepalm)… Takže som opäť všetko odpárala a na tretí krát konečne správne zošila. Neuveriteľné…

Neverila som, že príde moment, kedy zošijem vrchný a spodný diel dokopy! Aj keď švíky absolútne nesedeli… Nevadí :).

Nakoniec som už len prešila gombíčky a samú seba musím potľapkať po pleci. Toľko nervov a výkrikov v tomto čase vychádzalo z môjho ateliéru ako nikdy! Ale aj tak tie šaty milujem!

….a tramtatadá!

Za absolútne prirodzené fotky môjho ja, ďakujem Martinke Levásovskej!

My slow outfit :

♥ Fialové šaty – upcyklované ♥ Kvietkovaná taška – Medový obchod ♥ Klobúk – z dovolenky v Chorvátsku pred 2 rokmi ♥ Šľapky – Tamaris ♥ Náušnice – Dominika Gulden ♥