♥ Prečo nám naše oblečenie nesedí?

Drahí priatelia!

Moja výzva ma donútila zamyslieť sa nad každým kúskom môjho šatníka. Hnevala ma každodenná dilema: ,,Nemám si čo obliecť“, aj keď som stála pred preplnenou skriňou. Prechádzajúc tričko za tričkom som si vždy našla akúsi výhovorku, prečo si ho neobliecť. Výhovorky veľkostné, výhovorky farebné, výhovorky neladiace s inými kúskami, výhovorky… ktoré mi pripomenuli pocit, že sa v tej veci necítim dobre. Ale prečo vôbec vlastním vec, ktorá mi nesedí a necítim sa v nej tak, ako som od nej očakávala? 

Pred niekoľkými týždňami som si obliekla nohavice, ktoré som našla pri triedení šatníka. Že aha, aké super gate! Tie som nosila ešte na strednej! Nahodila som sa a vyšla do ulíc. Veľmi rýchlo som si spomenula, prečo som ich odložila. Ťahali ma pri každom kroku, zarezávali sa viete kam, a hlavne, tak mi padali, že mi nepomáhal ani opasok. Boli príšerné! A lámem si hlavu nad tým, pre akú postavu boli takéto nohavice ušité. Alebo, práve sa mi vynorila spomienka z 9.triedy na svoju prvú sukňu z New Yorker-u. Bola to bledoružová puzdrová sukňa s jemnými volánmi a cítila som sa v nej ako hviezda! Lenže, vždy keď som si ju chcela obliecť, musela som všetko poriadne naplánovať. Nedokázala som v nej totižto kráčať po schodoch. Takže dopraviť sa do školy autobusom neprichádzalo do úvahy, lebo naše Karosy mali polmetrový schod. Tiež sme v ten deň nemohli mať hodiny v iných triedach a ani som nesmela mať hudobnú, pretože naša umelecká škola bolo samé schodisko. Okrem týchto dvoch príkladov by som mohla vypísať ešte desiatky ďalších, lebo ako pubertiačka som nakupovala bezhlavo. Vyzeralo to cool, to bol môj cieľ a to mi stačilo.

Smutné je, že aj dnes si také kúsky v skrini nájdem. Sú to veci, ktorých strih je tak zlý, že to nedokážem upraviť a povaľujú sa v skrini aj naďalej. Je to znakom súčasnej rýchlej módy – jeden strih, ktorý musí sedieť všetkým. Aktuálne trendy známych značiek nás presviedčajú, aby sme mali miery 90-60-90, výšku 175 centimetrov a dokonale telo. V online-shopoch nám predvádzajú svoje zretušované oblečenie na dlhonohých modelkách a my ho objednávame s nádejou, že rovnako dobre bude vyzerať aj na nás. Kedysi som odchádzala z nákupných centier unavená a sklamaná, pretože som na seba nič poriadne nenašla. A pritom obchody praskali vo švíkoch, lenže veci boli v zlom strihu, z nekvalitných materiálov a zle ušité.

Keď som sa snažila prísť na to, ako vyriešiť tento problém, doplo mi jedno. Kedysi neexistoval. Krajčíri a krajčírky poznali každú krivku ľudského tela a šili oblečenie na mieru. Preto za jediné riešenie považujem podporovať lokálnych tvorcov – šikovných ľudí, ktorí sa aj v tomto čase fast fashion snažia preraziť a tvoria si vlastnú značku. Vďaka týmto ľudom môžeme nosiť láskyplné veci vyrobené podľa vlastných mier a vydržia nám oveľa viac ako predražené šaty z Háemka, ktoré sú výrobcom predurčené na to, že sa čochvíľa rozpadnú (jedna zo stratégii fast fashion).

Všetko toto som si uvedomila pri týchto kvetovaných šatách. Veľkosť XS, objednávané z Aliexpressu pred tromi rokmi za 25€ a na sebe ani raz. Šev, ktorý mi mal obopínať prsia sa strácal kdesi hlboko pod nimi, pás mi plápolal, rozširoval ma o 10 centimetrov a krásna kolová sukňa sa pod ťažobou toľkej látky tvárila ako zmoknuté kura. Boli mi evidentne o číslo väčšie, vôbec som sa v nich necítila komfortne a aj tak mi bolo ľúto ich dať preč. A hlavne, potrebovala som šaty, v ktorých si prevezmem magisterský diplom, takže ich úprava bola nevyhnutná! Ich zmena možno nie je z fotky až taká evidentná. Ale niekoľkými šikovnými ťahmi som z nich spravila šaty, ktoré mi sedia a cítim sa v nich príjemne. A to bol môj cieľ.

Za úžasné fotenie ďakujem šikovnej Andrejke z Gescha Photo, s ktorou sme si sadli ako ,,riť na šerbeľ“ a prekecali 3 hodiny bez toho, aby sme sa dostali k veci! 🙂 Rovnako som vďačná aj Dominike Gulden za tanečnice, ktorými ma potešila v čase, kedy som sa ešte potila nad knihami. A poviem vám, úplne ma nimi vystihla! Totižto, každé jej náušničky sú iné a zákazníci si ich môžu samy vyskladať. Za mňa úžasný nápad! Dokonca sa aj dokonale hodia k mojím ,,novým“ šatám. A ako som ich vlastne upravila? No veď poďte sa pozrieť 😉

POSTUP: 

Moje pravidlo je 1785x meraj a až potom strihaj. A rovnako to bolo aj pri týchto šatách. Obzerala som, merala, špendlila, štipcovala až do vtedy, kým som si nebola istá, akú fintu zvoliť. Keďže spomínaný ,,prsný“ šev nebol na svojom mieste, potrebovala som šaty zdvihnúť. Okraje rukávov a výstrihu boli podšité kúskami látky, pod ktoré som sa potrebovala dostať.

Ku švu, ktorý spájal predný a zadný diel som sa dostala prevrátením podšitej látky. Šev som sa snažila čo najviac napasovať na seba tak, aby som ho mohla prešiť.

Z ramien som potrebovala ubrať cca 2 centimetre, preto som si od základného švu odmerala rovnakú dĺžku a prešila. Po vyvrátení to síce nevyzeralo rovnomerne, ale aj tak nosím rozpustené vlasy, vďaka ktorým to nie je vidieť 🙂 Vďaka skráteniu ramienok som dosiahla ešte krajší – lodičkový výstrih.

Trápil ma padnutý spodný lem, ktorý som chcela zvlniť. Napadlo mi použiť lano (v priemerom cca 5 mm), ktoré by držalo jeho tvar. Lano kúpite v každom železiarstve, či ,,vercajchu“ ;). K tomu som si na stroji vymenila patky – z obyčajnej na takú, s ktorou sa prišívajú zipsy.

Lano som priložila ku kraju sukne a celé ho zašila dovnútra. Použila som 5 metrov.

Šaty som si ešte pred odstrihnutím lana zavesila na gárnižu a lano ponarovnávala, aby bolo rovnomerne po celej sukni. Koniec som obhorela, aby sa nepáralo.

Končeky som zošila dokopy, schovala do vynechaného otvoru (cca 5cm) a zašila.

A ako mi moje deti vykríknu po spapaní obeda: HOTOVO! Mimochodom, už som vám hovorila, že som pani učiteľka? 😉

Majte krásne dni!

♥ Vaša Katka ♥

One comment

Pridaj komentár