Prešívam, či upcyklujem? & Šaty na traky z pánskych nohavíc

Drahí priatelia!

Keď som začala s prešívaním, automaticky som k mojim výtvorom priradila anglický pojem ,,refashion“. Po čase som však zistila, že existuje aj niečo ako ,,upcycling“ a zostala som na pochybách, čo to ja vlastne robím. Tak prešívam, či upcyklujem?

Googlila som, čítala som, zisťovala som, aby som svoju blogerskú prácu vedela pomenovať správnymi slovami. Do toho mi prišli dve ponuky na rozhovor (jeden z nich si už môžete prečítať TU) a vďaka položeným otázkam som zistila, že v tom proste musím mať jasno aj ja a možno aj vy.

Refashion považujem za premódenie, teda ak zo stále nositeľnej veci vytvorím ešte nositeľnejšiu. Napríklad ak si nohavice o tri čísla väčšie upravím na svoje miery alebo neforemný strih šiat prerobím na svoje proporčné potreby. Takéto premódenia vznikli práve vďaka tomu, že vždy som mala problém si na seba kúpiť oblečenie.

Keď však upcyklujem, dávam veci nový život, nový rozmer. Niekdy je stará, niekedy je nenositeľná a niekedy len proste zapadá prachom v mojej skrini. Tak vznikla sukňa z kostýmu, šaty z košele alebo z obrusu, či tentokrát šatový overal z pánskych nohavíc! Upcyklácia je pre mňa oveľa náročnejšia, pretože v bežnom kúsku oblečenia hľadám čosi výnimočné, mením jeho strih a využitie.

A podobne vznikal príbeh aj týchto šiat. Priateľovi som swapla niekoľko párov nohavíc (swap = výmena oblečenia) a jedny z nich mu aj napriek správnemu číslu vôbec nesedeli. Bolo mi ich ľúto a tak som skúmala, čo z nich by som mohla vykúzliť. Nápad na šaty ma absolútne uchvátil, ale potila som sa s nimi takmer 2 týždne. Po rozpáraní ma vôbec neprekvapilo, že Peťkovi nesedeli, keďže každá časť nohavíc bola iná, zle vystrihnutá a zle zošitá. Začala som fotiť aj postup, ale po toľkých páraniach, chybách a slzách som to vzdala hneď v prvý deň. Preto mám pre vás dnes niečo nové – postup, ktorý som vám nakreslila!

Ako prvé potrebujete nohavice, ktoré po rozstrihnutí obopnú vaše boky a zostane vám látka aj navyše. Dostanete tak dve veľké látky. Ja som z každej odstrihla aj okraj (vybodkovaná časť), aby boli časti rovnomerné. Vtedy mi však doplo, že šaty nepretiahnem cez boky, tak som všetko hodila do kúta a so slzami išla spať. Ráno som prišla na to, že viem veci aj naspäť prišiť (čítaj ironicky) a obe časti som prišila na zadný diel (obr.3), vďaka čomu šaty získali sukničkovitý tvar.

Na prednom dieli som si vystrihla látku do tvaru typického pre lacláče a prišila naň vrecká z odstrihnutého zostatku. Keďže vrecká boli na týchto nohaviciach zašité dovnútra, vystrihla som si vlastné. Na boky som vyšila gombíkové dierky a na predok nabila kladivom dva nabíjacie gombíky. Gombíky aj koncovky na traky som kúpila v klasickej galantérke.

Na obrázku vidíte ako som k nohavici prišila boky (bodkované časti), z čoho som si následne vystrihla požadovaný tvar. Na boky som nabila ďalšie dva gombíky, ale samozrejme tak, aby sedeli s gombíkovou dierkou na prednej časti. Traky som zošila zo zostatkových kúskov na šírku 8 cm a prišila do vrchnej časti zadného dielu.

Keď sa mi šaty konečne po týždni podarili dokončiť, pri pohľade na seba som si pripadala ako v montérkach. Preto som sa rozhodla vyšiť na ne lúku milých kvietkov, ktoré mi vykúkajú z pravého vrecka. Vyšívala som klasickým stehom (stonky, mini žlté a modré kvietky v strede výšivky, nízke modré kvietky), francúzskymi uzlíkmi (žlté a bordové ,,bambuľky“) a stehom, z ktorého mi vznikli ružičky. Obrázok si môžete stiahnuť a vyšívať aj vy!

A toľkoto odpadu mi zostalo. Čo myslíte, oplatilo sa ich postrihať?

Za šťastné fotky ďakujem Maťke Cimermanovej ♥

Prajem vám krásne dni!

♥ Katka ♥

Pridaj komentár