♥ Šaty z obrusu

Drahí priatelia!

Dnes je to síce 10. deň, čo sa hrám na Mníchovčanku, ale ešte na chvíľu sa vrátim domov. Pred odchodom, teda lepšie povedané v deň odchodu, sme stihli odfotiť dlho plánovaný outfit. Dámy a páni, začína sa príbeh o tom, ako som si ušila šaty z obrusu.

Bol svieži jarný podvečer. S Dorotkou sme sa rozhodli obehnúť všetky 3 sekáče, ktoré sú na Kamennom námestí. Teda, jeden z nich sme objavili len v ten podvečer. Bolo v ňom všetko za jedno euro. Prechádzajúc stojany si hovorím, tu dnes asi nič nenájdem, ale idem ešte tadiaľto. A bol tam. Obrus. S volánom po krajoch. Trošku špinavý (pravdepodobne) od babkinej polievky. Nevadí, operiem. Ukazujem ho Dorotke. ,,Je taký babičkovský“, hovorí. ,,A to vadí?“, pýtam sa a úsmevom kráčam k pokladni.

Vzor na látke mi pripomínal všetko. Letné rána v kuchyni u starkej na chalupe, ktorá bývala zaliata slnkom. Kakauko s maslovým chlebom na stole, pokrytý bodkovaným obrusom. Veľkú záhradu, plno miesta na schovávanie, susedine mačky a plechová vaňa namiesto bazéna. Vianoce u babky, ja ako 6 ročná sediac za klavírom, vymyšľajúc si vlastné árie, na stole babkin medový rez a medovníčky a pod ním vianočný obrus vyšitý krížikovou výšivkou. Poobedia u starkej, kde som trávila čas po škole. V malej kuchynke na 9. poschodí som si písala úlohy, ktoré boli vždy napísané rýchlosťou blesku, lebo starká vyšívala a ja som sa chcela pozerať. Alebo aj tie všedné dni u babky, kde som si vždy vyfarbovala, navliekala korálky, pozerala Popolušku, prepletala vlnu do klbiek, či som sa s Aničkou učila básničky o krtkovi…

Vyrastala som v meste, kde sa nezachovalo toľko tradícii ako na iných miestach Slovenska. Nechovali sme žiadne zvieratká (aj keď ja som vždy chcela a prosíkala všetkých naokolo (aj som sa raz snažila ,,vysedieť“ vajce z obchodu, lebo som chcela mať kuriatko 🙂 )), starká ani babka nenosili kroje a folklór som začala vnímať až keď som ako pubertiačka začala spievať v našom detskom folklórnom súbore. Nemôžem za to. Ale o to viac si to teraz cením! Preto, keď som uvidela tú látku, prehralo sa mi pred očami celé detstvo u starých rodičov a v ušiach mi zneli všetky mamine slovenské uspávanky. Chcela som si z nej vytvoriť niečo úžasné a dychberúce. Niečo, čo trikrát červenou farbou podčiarkne krásu ľudových vzorov. Niečo, čo bude aj moderné, aj tradičné; aj ženské, aj dievčenské.  A tak som 4 mesiace plánovala strih, merala veľkosti, kreslila náčrty, googlila strihy vršku, 4 krát prešívala skúšobný strih vršku, s trasúcimi rukami strihala látku a šila…

Raz, ešte na začiatku keď som si len vytvorila sklady na sukni, som pridala na internet fotku ako sa moja challenge (výzva) začína. Vďaka tejto fotke ma oslovila očarujúca pani Janka Torzewska Kamenská s jej značkou unikátnych šperkov Retro Bijou. Touto cestou Vám ďakujem za Vašu vieru a trpezlivosť pri dokončovaní šiat pani Janka! Jej šperky sú skutočným príbehom. Kolekcia Podpoľanie – Život je venované jej starkej Rozálii, ktorá ju sprevádzala detstvom a vštepovala jej lásku k folklóru a tradíciám. Ako som vám raz spomínala, mám veľmi rada, ak je produkt hodnotný aj niečím iným ako len samotným materiálom. A tieto šperky také sú! Sú nielen krásne a ľahučké, ale aj plné slovenskej ľúbeznosti, materinskej lásky, či úcty k životu a tradíciám. A verte mi, každý sa vďaka nim bude za vami po ulici obzerať 😉 Tie moje srdiečka nájdete TU! 🙂

Počas celej tvorby som snívala o mieste fotenia. Chcela som niečo ľudové a prírodné, so zvieratkami, ako sa bosá prechádzam po lúke. Rybárska bašta v Solčanoch bola stelesnením mojej predstavy a fotky sme stihli nafotiť na poslednú chvíľu. Je to nádherné miesto, kde sa medzi vami prechádzajú ovečky, kačky, morky, či húsky (tie sa ma ale hanbili). Ďakujem Lucke za flexibilnosť a nádherné fotografie, Ondrejkovi za pomoc pri fotení pred skriňou a lákaním zvierat, aby boli na fotke a maminke, mojej poradkyni, pri zošívaní vršku.

A na záver priatelia, mám pre vás malý odkaz. Už druhý krát som sa rozhodla vycestovať na dlhšie do zahraničia a veru, už druhý krát mi Slovensko veľmi chýba. Vďaka tomu som ale zistila ako veľmi ľúbim slovenskú zem. A keď ju budeme ľúbiť všetci, bude sa nám žiť krajšie. 🙂

Majte krásne dni!

Katka

♥ Šaty – obrusová látka zo secondhandu ♥ Náušnice – Retro Bijou – kolekcia Podpoľanie Život

Miesto fotenia: Rybárska bašta Solčany 

Fotila: Luc Cabajová 

Backstage foto:

A stúpila som aj do hovienka…

Pridaj komentár