♥ Tulipány & zážitky

Tulipány La Florita

Drahí priatelia!

Týždeň v nádhernej Kremnici je za mnou. Už od piatku som si konečne užívala jar aj doma a síce som opäť v Bratislave, rada by som sa ešte vrátila k mojej praxi. Byť učiteľkou nie je sranda. Ako dieťa som nerozumela tomu, prečo je učiteľ prísny. Hovorila som si, že radšej by mu malo záležať na tom, či ho majú žiaci radi. Čo nevie, že všetci ho ohovárajú? Už dávno som si ale uvedomila, na čo je taká zdravá autorita a prísnosť dobrá. Tí najprísnejší učitelia boli tí, ktorí ma najviac naučili. Hovorí sa, že ,,učiteľ je ten, ktorí ťa drží za ruku, otvára ti myseľ a dotýka sa tvojho srdca“ a mne nezostáva nič iné, len tužiť sa takým učiteľom stať. Snímam všetky moje klobúky pred každým učiteľom, ktorý v dnešnej dobe učí a svoju prácu miluje. A inak, viete, čo sa deje v zborovni počas prestávok? … 

Čo asi. Klebetí sa. Smeje sa. Jedia sa jogurtíky a ovocie. Pije káva. A najväčší šok pre mňa bol, že sa rozpráva o žiakoch! Nemyslite si, že som mimo, ale keď som si predstavila, že aj o mne sa kedysi viedli debaty, prechádza mi mráz po chrbte. Až mi je smiešne, ako som sa do role učiteľky ponorila. Áno, aj ja som si nosila kávičky do triedy, riešila žalobaby (v posunkoch!), dávala jednotky a domáce úlohy a na prestávky vždy odišla do tej veľkej miestnosti so stoličkami, kam žiaci nesmú vojsť :). Nie, oprava, byť učiteľkou sranda je! 🙂

Odhliadnúc od zážitkov spojených s mojimi nepočujúcimi prváčikmi, so Zuzkou sme zažili aj veci nevídané. Stopovali sme. Zo zúfalstva, aby sme stihli ďalší autobus v Žiari. Počkajte, rozvijem vetu: Ja, Katka, som sa postavila pri cestu, vystrčila ruku, ukázala palec, lebo som neschopná si zapamätať presný čas odchodu autobusu a modlila sa, aby niekto normálny zastavil. Znie to skutočne desivo, ale dobrí ľudia stále existujú a touto cestou pozdravujem pána šoféra, ktorý nám zastavil!

Inak človek by ani neveril, koľko ľudí môže cestovaním spoznať. Pravdaže, hlavným bodom úspešnosti je nehanbiť sa prihovoriť. Len za tento týždeň som spoznala:

  • Mareka, s ktorým som cestovala autobusom z Novák do Žiaru a veru, mali sme sa o čom rozprávať! Chlapec mal rád futbal a Metallicu, presne to isté, čo zbožňuje aj môj Peťko a ja som bola za riadnu macherku 😉
  •   Spomínaného pána šoféra, ktorý bol vlastne kmotrom vedúceho na internáte, kde sme bývali (svet je malý),
  • A veľmi milú 70-ročnú pani, ktorá s nami prekecala na zástavke o tom, ako študuje univerzitu tretieho veku, cestuje po svete (aktuálne sa teší na týždňovú plavbu po Rýne a zájazd do Petrohradu), či učí sa po rusky.

Asi pred pol rokom som ale zažila najväčší šok. Odchádzala som zo školy na vlak ako posledná a Dianka, moja spolužiačka, sa so mnou lúčila s utešujúcimi slovami: ,,Neboj, možno práve dnes stretneš niekoho výnimočného!“. Neberte to ako klišé, ale stretla som :). Vo vlaku si ku mne prisadla sympatická žena po nejakej operácii (ako som vyrozumela z telefonátu) a ja som si išla svoje – háčik s vlnou v rukách. Z myšlienok ma vytrhla jej otázka: ,,Vy háčkujete? Aj ja.“ a z cestovnej tašky vytiahla svoju taštičku s vlnou a už sme si aj vymieňali skúsenosti. Počas dvojhodinového rozhovoru sme si potykali, zistili, že máme veľmi veľa spoločného a dokonca poznáme aj rovnakých ľudí. Vidíte ako háčkovanie spája? 😉 Keď si spomeniem na Mišku vždy sa usmievam od ucha k uchu a stále cítim jej neskutočne pozitívnu charizmu, ktorá z nej vyžarovala na celý vlak. Všetci šup šup na jej  FB stránku Minka decoration, kde nájdete krásne háčkované hračky!

Zistila som, že takáto forma komunikácie s ľuďmi ma veľmi napĺňa! Mám pocit, že všetky tie smartfóny, ajfóny a ostatné muflóny z nás spravili ľudí žijúcich v bubline a keď sa nám niekto prihovorí, v mysli sa nám hneď vytvárajú konšpiračné teórie, či to náhodou nie je Sýrsky terorista.  V minulosti sa predsa ľudia spoznávali takto, no nie? 😉

A teraz k outfitu. Červená je jedna z mojich najobľúbenejších farieb (moje ,,the best“ trio je ružová, biela a červená) a zo všetkého najradšej nosím šaty. Ak sa tieto dva elementy spoja, vzniká z toho pocit, v ktorom sa cítim neskutočne dobre. Ak sa do toho zapojí ešte čipka, satén, či nejaký kvetinový vzor, som v siedmom nebi. Tieto šaty sú teda stelesnením všetkého, čo mám rada. Navyše sú elegantné a ženské, nie sú vyzývavé ani krátke, doladiť ich doplnkami je hračka a stačí k nim len červený rúž na pery. Najlepšie na tom je, že boli za skvelú cenu z aliexpressu (link nájdete pod fotkami). A síce som si ich musela zužovať a skracovať, lebo mi boli veľké, o to viac ich mám teraz radšej 🙂 Ak sa dobre pozriete, na kabelke nájdete rozkošnú korytnačku! Je to moja Schildkrote (ako ju volám) a kúpila som ju počas zimných výpredajov za skvelú cenu. Všetko som doladila ešte retro vlnami a kytičkou tulipánov z Aničkinej záhrady.

Za fotky ďakujem Peťkovi ♥ aj za posledný kvietok ♥

P.S.: Hľadaj ramienko 😉

+ pripájam ešte dve fotky z Kremnice – výhľad na mesto z veže nádherného kostolíka sv. Kataríny a pani učiteľky kráčajúce na svoj prvý deň v škole ♥

La Florita

La FLorita Tulipány

La Florita Tulipány

Tulipány La Florita

La Florita

La Florita

La Florita

Peter

♥ Šaty – Aliexpress.com ♥ Kabelka – Carpisa ♥ Lodičky – CCC ♥ Náušnice – H&M ♥

Kremnica výhľad

Kremnica pani učiteľky

 

Pridaj komentár