♥ Týždeň 3

Deň 18

Začína nový týždeň. A začal sa celkom dobre! Po príchode na kurz nám nejaká milá pani prišla oznámiť, že naša Lissy je chorá a máme na dnes frei. Šiesti z nás sme si sadli do študentskej kaviarne neďaleko Paleontologického múzea, kde naše vyučovanie každodenne prebieha. Po celý čas sme sa rozprávali iba po nemecky a konečne som dostala ten ,,fíling“, že mi to už celkom ide! Okrem toho som ráno vysvetľovala cestu jednej stratenej pani a poobede som sa stala módnou poradkyňou dokonca až dva krát!

Raz v Tchibe, ktoré je cestou zo školy a vždy má krásny výklad, kedy sa pani nevedela rozhodnúť, ktorú veľkosť bundy si má vziať. Bunda bola pekná, podľa pani za dobrú cenu (50€), ale jedna bola malá a druhá zase príliš veľká. Poradila som jej, že ja sa riadim pravidlom, že nekupujem to, čo mi nesedí (ale ak to veľmi chcem, tak hľadám spôsob ako to prešiť) a dala mi za pravdu!

Druhá pani v Lidla, opäť skúšajúc bundičku z kolekcie od Heidi Klum! (len pre info, Heidi navrhla kolekciu oblečenia pre Lidl a Nemci boli z toho pravdepodobne celý paf, keď poobede o jednej bolo skoro všetko vypredané) sa ma pýta, či jej sedí, lebo je za veľmi dobrý cenu (60€, tu majú trošku iný meter na dobré ceny) a že či aj ja takú nechcem. Ja že nie, veď mám túto! A ona, že tiež má doma 3! A ja že, my ženy sme raz také, chceme viac, aj keď máme. Tete to prišlo veľmi smiešne a tak sme špásovali na celý Lidl 🙂 …ja som si nekúpila nič, aj keď som váhala nad jednou blúzkou – takže som si stanovila ďalšie pravidlo – kupujem len to, čo potrebujem. Lenže mlieko si zajtra do školy asi neoblečiem..

Inak, neuveríte, čo sa mi podarilo zohnať! Pamätáte si na slovenské vydanie ,,Mollie tvorí“? Milovala som ten časopis! Bol to časák pre tvorilky a bol proste dokonalý – skvelé projekty, oku lahodiaci dizajn, stručne a výstižne napísané návody a dokonca ma raz aj zverejnili na 9. strane! Vychádzal približne 2 roky, ale potom ho zrušili. Bolo to minulý rok a pamätám si, že ako som si prečítala mail o jeho zrušení (mala som ho predplatený) všetko som nechala tak a bežala som s plačom cez celý hotel za Peťkom (pracovali sme v Nemecku, v hoteli). Ako som mu cez slzy vysvetľovala, že mi zrušili Mollie, moju Mollie, ten najlepší časopis na svete, všetci kolegovia mi začali kondolovať, lebo si mysleli, že mi niekto zomrel. Počuli totižto iba bla, bla, bla po slovensky, Mollie, Mollie, bla, bla, bla, Mollie… Vzalo ma to, čo Vám poviem. Ten časopis ma priviedol k tomu, že som začala tvoriť a že som založila tento blog. No a konečne sa dostávame k podstate! Slovenská Mollie tvorí bola prevzatá z britského originálu Mollie makes, ktorý je dosť ťažko zohnať. A mne sa dnes podarilo zohnať nemeckú verziu! Och, tak veľmi sa teším! Keby tak sa tak Mollie znova začala u nás vydávať..

Deň som uzavrela behom. Tak dobre sa mi tu beháva! Do uší si vždy pustím soundtracky z La la landu a cítim sa ako muzikálová hviezda. Nikto ma tu nepozná, tak sa nehanbím popri behu aj tancovať a robiť si selfie 😀

Deň 19/20/21

Som choroba. Vedela som, že to príde, lebo skoro všetci z kurzu sú chorí. Do toho ešte aj jedno prekvapko. Z týchto troch dní si pamätám iba svoju posteľ.

Deň 22

Hľadáte liek, ktorý je vás za 2/3 dni schopný úplne vyliečiť? My v rodine sme ho našli – domáci propolis od poctivého včelára! Začnite si ho podávať 3 krát denne za malú lyžičku hneď, ako cítite, že na Vás niečo lezie. Alebo aj keby je pravdepodobnosť, že ochoriete. Ja som ho užívala už od piatku, lebo mi celý večer bolo zima. Keby niet prekvapka, som zdravá za 2 dni. A to je v mojom prípade, čo povedať! Kedysi ma zložila aj obyčajná nádcha. Dnes len toľko v zdravotníckom okienku 🙂

Teda ešte, že vzhľadom na to, že som ,,v šetriacom móde“, nič na seba nekupujem. Iba si chodím skúšať 😀 V Zare som objavila tieto lietajúce nohavice, ktoré nosia všetky číňanky, japonky, koréjčanky a neviem ešte aké aziatky. A vždy to na nich vyzerá dobre! A to sú menšie odo mňa! Nosila by som k nim aj takýto pásikavý rolák a zrkadlovky na nohách. A raz som si skúšala, ako by som vyzerala s krátkymi vlasmi.

Deň 23

Dnešná sobota mi ušla tak rýchlo, že som si ani nevšimla, že bola. Cielene som sa prešla do vždy krásneho Olympiaparku, kde som navštívila slávny mníchovský Flohmarkt – blší trh ako sa patrí! Mojím cieľom bolo kúpiť si karimatku, lebo vždy ako sa vychystám ísť behať, rozprší sa. Čakala som všeličo, ale toto! Cítila som sa ako v inom svete, niekde kde zastal čas. Predávajúci ľudia boli rôzny, od čokoládovo čiernych s čiernym tovarom, cez cigánkov, ktorí predávali aj záchodovú misu so soškami anjelikov, či sprchovacími hlavicami, až po bežných ľudí, ktorí jednoducho chceli svoje veci posunúť ďalej. Naozaj som verila, že sa nájde niekto s karimatkou, ale nakoniec som svojich striktne vyhradených 5€ minula na cennejšie poklady. Na Cédečká! Ale aké, prosím pekne! Čisto novo vyzerajúce originály albumov Bryana Adamsa a Jona Bon Joviho, mojich dvoch platonických lások! Jedno Cédé, jedno euro. No nekúp to!

S Baškou sme si stihli ešte spraviť palacinky, dať si pivo na Straßfeste, ísť na omšu a sobota bola za nami.

Deň 24

Poznáte ten rozprávkový hrad, ktorý nájdete skoro  na každom obale Puzzle? Volá sa Neuschweinstein a je tu, v Bavorsku, v dedinke Schwangau! Ja som ho dnes navštívila už po druhý krát a opäť mi vyrazil dych. Počasie nám z rána veľmi neprialo (bolo ťažké prijať túto skutočnosť, keďže minulý rok som sa okolo neho prechádzala len s šatách a sandalkách), bolo veľmi chladno, okolo obeda sa rozpršalo a slniečko vykuklo až pri našom odchode. Na hrad sa dostanete zadarmo, ale nájdete v ňom len veľmi malé (ale naozaj pôsobivé) nádvorie. A či sa oplatí ísť do vnútra? Určite oplatí! Ja som mala nezabudnuteľný zážitok. Na lístky sa však dosť dlho čaká a predajňu nájdete ešte v dedine, pri parkovisku. Myslím však, že cez týždeň to také hrozné nie je. A na čo určite nezabudnite, keby ste zavítali na tento krásny hrad?! Na most Marienbrücke, na ktorý vás navedú turistické šípky. Most je síce úzky a možno si naň aj počkáte, ale výhľad stojí za to. Za prvé si môžete urobiť fotky ako z tých Puzzle a za druhé, kto sa pozrie pod seba.. zabudne, že za ním stojí nejaký hrad. Aspoň v mojom prípade! Pod mostom sú vodopády a azúrové jazierka a na túto krásu by som bola schopná pozerať sa aj každý deň.

Mini sprievodcu máme za sebou a teraz šup na to, čo sa dnes odohralo. V kabelke som si niesla nutelové palacinky. To len tak, aby sa vám zbiehali slinky ako mne, lebo som sa nevedela dočkať obeda. Ako prvé sme sa vybrali k spomínanému mostu, pretože o hodinku na to nás čakala prehliadka hradu. S Baškou sme sa postavili do radu, pretože na moste bola tlačenka a zrazu sa to stalo. Teda, prečítajte si to v Terezkinej verzii, pretože lepšie to už nenapíšem!

Dneska, na mostu u hradu Neuschweinstein.
Slyším za sebou dvě slečny jak si povídají. Na chvíli jsem měla totální zásek, protože jsem si uvědomila, že jim rozumím bez toho aniž bych se více snažila. Mluvily totiž slovensky. Otočila jsem se na ně a chvíli jsem na ně jenom koukala jak na svatý obrázek.
Já: Vy jste tady taky přípravných kurzech?
B: Entschuldigung, was?
Já: Jste tady na kurzech.
Takže takhle nějak jsem se seznámila s Baškou a Katkou. Chvíli jsme si povídaly až jsem se dostali k tomu kdo odkud je.
K: Já jsem z Topol’čan.
Já: Páni a neznáš náhodou Romana?
K: No jasně, bola som s nim na lyžarskom! 

Takže svět je malý.
Nakonec jsem seděla s katkou i v autobuse. Dala mi palačinku s nutelou, takže se tady asi rýsuje nové přátelství. A hlavně když je někdo z Topol’čan, tak to přeci nemůže být špatný člověk.
Příkládám fotku, na které jsem já a Katka jako princezny.

Svet je naozaj malý! Musím ešte doplniť, že to najlepšie zo všetkého bolo, ako Terezka spomína: ,,Roman ma naučil spievať jednu pesničku“ Fakt a akú? ,,Topolčánská zlatokópká!“ 🙂 Takže sme si spolu na moste pri Neuschweinsteine zaspievali Topoľčiansku zlatokopku 🙂 Terezka ma chytila za srdce (nie kvôli tej zlatokopke) a určite budeme spolu chodievať na kafíčko ♥

♥ Katka ♥

 

One comment

Pridaj komentár