♥ Udržateľná móda & Šaty z košele

Drahí priatelia!

Udržateľnosť aktuálne naplno hýbe mojim svetom. Pre mňa samú je tento pojem nový a ešte stále objavujem všetky jeho tváre. Žiť udržateľne je niečo, čo by som raz vo svojom živote chcela dosiahnuť. Začala som prehodnocovať každú cestu k smetnému košu a snažím sa čo najmenej produkovať odpad. Udržať čo najdlhšie veci pri živote ma začalo nesmierne baviť a práve oblečenie je skvelým príkladom, že sa to dá.  Som síce len na začiatku veľmi dlhej cesty k udržateľnosti, ale za tých pár mesiacov som našla niekoľko fínt, možností a spôsobov, ako sa obliekať ekologicky a cítiť sa pritom stále krásna a štýlová. Pre mňa udržateľná móda znamená…

… nenakupovať fast fashion oblečenie. Je to oblečenie z obchodov v nákupných centrách, od číňana, z reklamy na facebooku a z iných super lacných internetových stránok. Hneď na začiatku som si uvedomila, že ak chcem poctivo žiť svoju výzvu, v takom Auparku sa nenachádza ani jeden obchod, v ktorom by som si mohla niečo na seba kúpiť. Neskôr som zistila, že nakupovať vlastne už ani nepotrebujem, pretože mám v skrini toľko vecí, že mi vystačia aj na ďalšie 3 roky. Predpokladá sa, že každý kúsok v našom šatníku máme oblečený len 7 krát! A priznajme si. Sú tam aj také, ktoré sme mali raz. A možno ani raz. Naopak, máme veci, ktoré milujeme. Zvyčajne je to nejaké obyčajné a ľahko kombinovateľné tričko alebo dobre padnúce letné šaty, či nesmrteľné džínsy, ktoré sa hodia ku všetkému. A to je tá udržateľnosť! Držíš pri živote svoju obľúbenú vec, pretože si nevieš predstaviť, že by sa zničila. Predstavte si, že by sa váš šatník skladal iba z takýchto vecí! Nič viac by som k môjmu ,,textilnému“ životu nepotrebovala 🙂

Stáva sa však, že naše postavy sú také špecifické, že máme problém na seba zohnať kvalitne ušité a sediace strihy. Väčší zadoček, menší zadoček, veľké prsia, malé prsia, osí pás, žiadny pás z nás robia bytosti, ktoré aj tak nakoniec do toho fast fashion obchodu vojdu a skúšajú jednu vec za druhou. Riaďme sa pritom ale dvoma zásadami. Po prvé, kupujme menej a vyberajme lepšie. A za druhé, kupujme naozaj iba to, čo ladí do nášho šatníka. Na začiatku roka som fakt potrebovala nohavice, ktoré by som striedala so svojimi obľúbenými rifľami. Prišla som do obchodu, vybrala si, vyskúšala a odišla. Nekúpila som si ich, ale prišla domov a zhodnotila, k čomu všetkému by som tie nohavice mohla nosiť (boli tmavo sivé s ružovými bodkami). Počas týždňa som si dokonca niekoľko krát ráno pred zrkadlom povedala, že joj, teraz by sa mi tie gate ale šikli! Odvtedy sa riadim pravidlom, že budem kupovať iba také veci, ktoré som schopná kombinovať minimálne s piatimi kúskami oblečenia vo svojom šatníku. Pre nohavice som sa vrátila a nosila ich celú jar! Bol to môj posledný nákup vo fast fashion obchode a odvtedy len secondhandujem a swapujem 😉

Samozrejme, sme ženy, ktoré sa chcú páčiť a preto vyhľadávame najnovšie trendy. Niekedy je to však v len našich vyčesaných a namejkapovaných hlavách, že prestíž získame dokonalým šatníkom. Ja som začala vsádzať na nadčasovosť. Za tých 24 rokov som už zistila, čo mi pristane a čo nie. Vyhľadávam oblečenie, ktoré mi sedí a má nadčasový a trvácny dizajn. Napríklad včera som mala oblečené šaty, ktoré som si kúpila ešte v druhom ročníku na strednej počas výletu v Taliansku a stále mi ich každý chváli. Mám ich tak rada, že ich budem nosiť ešte ďalších 7 rokov a číslo, koľko krát som ich už mala na sebe, je snáď už trojciferné! A vlastne, v poslednom čase som zistila, že módne trendy nesledujem už takmer vôbec. Zato šikovných slovenských dizajnérov skoro každý deň!

A práve lokálny predajca mi vie zabezpečiť všetky moje ,,módne potreby“! Neviem si predstaviť, že by niekedy tie krásne šaty od Jaroslavy Wurll Kocanovej vyšli z módy. Alebo sukne od Rivice, šaty od Vivien Mihalish, spodné prádlo od Créeme, kabelky od Ammyly, či pohodlné oblečenie od Lull Longwear a desiatky ďalších! Všetko sú to reálni ľudia, ktorých pri predaji môžete spoznať aj osobne. K tomu takmer vždy tvoria z veľmi kvalitných, udržateľných, recyklovateľných, či certifikovaných materiálov a nabádajú vás k starostlivosti o odev tak, aby vám vydržal čo najdlhšie. Voči veci, o ktorej viete, kto ju vyrobil, sa správate úplne inak. Vážite si ruky výrobcu, jeho čas, jeho umenie a tvorivosť. Nie je to tričko z výpredaja, ktoré kúpite bez vyskúšania za 3€, že veď keď nesadne, bude na handru (v lepšom prípade, v tom horšom vám bude len visieť v skrini až sa raz rozhodnete ho vyhodiť). Áno, počujem, ako práve hovoríte, že ale také veci sú strašne drahé! Neviem ako vy, ale ja si kupujem len tie veci, ktoré si môžem naozaj dovoliť. Nevyhodím celý svoj šatník len preto, že nemá ,,fér“ pôvod. A ak sa mi niečo veľmi páči, našetrím si na to a radšej vsadím na kvalitu, ako na kvantitu.

Najdôležitejšie na férovej a udržateľnej móde však je, že mi bude záležať, aký dopad má na životné prostredie. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kde a ako sa pestuje bavlna? Ako je možné že aj bavlnené tričko od číňana má na etikete napísané 100% rovnako ako tričko z drahšieho obchodu? A kde ,,rastie“ taký polyester, nylon, softshell, či flís? Ako a čím sa vôbec tie látky zafarbujú? Koľko vody je na to potrebné? A vôbec, ako sa taká látka dokáže recyklovať? Všetky tieto otázky mi v hlave plávajú dennodenne. Vďaka tomu, že Ázia je na druhej strane zemegule máme pocit, že sa nás to netýka. Aj nad oceánmi plných plastov len mávame rukou, že sú ďaleko od nás. Čo by som ja, taká jedna Slovenska mohla zmeniť na tom, že v Bangladéši pracujú ženy a deti 16 hodín denne, len aby nová kolekcia od Zary visela na štendroch včas aj v bratislavskom Centrali? Najprv som si myslela, že nič. Ale potom mi Zuzka povedala, že všetko. A mala pravdu. Začnime od seba a spoločne dokážeme aj nemožné!

Spomaľme módu a dajme svetu vedieť, že nám to vadí. Odovzdávajme si tieto informácie navzájom, šírme myšlienku udržateľnej a pomalej módy, učme to naše deti, kamošky, maminy. Pýtajme sa, kto vyrobil naše oblečenie a z akých materiálov. Dávajme najavo, že nie sme spokojní s kvalitou súčasného oblečenia. Podporujme lokálnu tvorbu a raz možno bude v Auparku obchod, v ktorom sa stretneme…

A ešte jedna vec. Učme sa šiť, ženy! Veď kedysi to vedeli všetky naše mamky, babky a prešívanie bola bežná vec. Ja som sa tentokrát riadne hecla. Ušila som si šaty z pánskej košele a vôbec to nebolo také ťažké ako sa zdá! I keď priznám sa, že ešte nikdy som sa tak nedopichala špendlíkmi ako tentokrát. Pre mňa kvalitná pánska košeľa predstavuje veľa rovnej látky a možnosť vyjašiť sa pri šijacom stroji. Šaty sú vďaka holému chrbtu trošku odvážne, ale za to veľmi pohodlné a pôsobia neskutočne romanticky! Poriadnu dávku šarmu im pridala aj bzučka – brošňa vážky od Vivien Mihalish, ktorú nosím snáď každý deň. Čo poviete na výsledok? Vyskúšate to aj vy?

Za krásne a autentické fotky ďakujem Maťke Cimermanovej

POSTUP:

Košeľu som si postrihala na niekoľko kusov. Rukávy mi poslúžili ako vrch šiat. Odstrihla som tesne pod nimi, vďaka čomu som získala materiál na sukňu po kolená. Odpárané vrecko som tiež využila a v poslednom kroku prišila na iné miesto. Z časti, ktorá tvorila límec košele som ušila pás a pridala látku na zaväzovanie okolo krku.

Z odstrihnutej vrchnej časti pri límci mi teda vydalo na takéto 4 pásy. Predný diel sukne som nariasila cik-cakovým stehom. Odmerala som si pás (64 cm), takže práve 32 cm musela meriať nariasená predná časť aj s odopínaním.

Na predný diel som použila pásy dva, aby som mohla do nich vložiť a zašiť vrchný diel. Spolu som ich prišpendlila k prednej nariasenej časti a zašila. Nechala som 2 cm navyše na zašitie so zadnou časťou sukne.

Látku som v strede prestrihla, odpárala gombík a zahla tak, aby som tam po našití vrchného dielu mohla vyšiť gombíkové dierky.

Ďalšie dva pásy látky som použila na zadný pás sukne. Boli však krajšie ako celá jeho zadná šírka, preto som vytvorila 4 sklady po 1 cm.

Látku som našpendlila lícovou stranou k sukni a prišila.

Všetky tieto úkony som spravila preto, lebo som chcela dosiahnuť takýto pás.

Zadný diel sukne som však potrebovala prispôsobiť na môj pás a vložila som do neho gumu. Gumu som prišila o spomínané 2 cm, ktoré som si nechala na zašitie, takže šev nie je na páse vidieť.

Gumu som zašpendlila za látku a zašila z vonkajšej strany. Je síce trošku viac nariasená, ale pekne obopína môj pás.

A teraz k predku. Mojím cieľom bolo vložiť rukávy do pásu tak, aby tvorili vrchný top a zakrývali všetko, čo zakrývať museli.

Rukávy som špendlila na sebe. Na obrázku je vidieť, že sú rovnobežne k sukni, takže ich spodný oblúk som musela trošku odstrihnúť a napasovať do pásu. Na každej strane som vytvorila 3 sklady.

Nuž a tu to už vyzerá celkom sľubne! Všetko sedelo, mohla som zašívať a povyberať všetky špendlíky, ktoré ma dobodali na bruchu 🙂

Zaväzovanie okolo krku som poskladala do rovnakých dielov.

Na konce som prišila pásy zo zbytkov, ktoré zostali z vrchného dielu košele.

Prostredníctvom pätky na gombíkové dierky som si vyšila dve na vyznačenom mieste.

Našila som srdiečkové gombíčky, ktoré som zdedila po starkej 🙂 ♥

A štýlové vrecko…

Hotovo!

Z fotenia: 

Prajem vám ešte krásnu nedeľu a úspešný týždeň!

♥ Vaša Katka ♥

2 comments

  1. Vivien Mihalish says:

    Neskutočné, čo si dokázala opäť, Katka. No musíme spolu niečo spichnúť, nesmierne sa na to teším, si veľmi šikovná! A teším sa, že bzučku nosíš rada :*

Pridaj komentár