♥ V čom chodiť ,,pomaly“?

Drahí priatelia!

Keď sa povie ,,slow fashion“ (teda pomalá móda) automaticky k tomuto pojmu priradíme oblečenie. Už vieme, čo je to fast fashion, už nakupujeme v secondhande, už triedime naše preplnené skrine, už poznáme aj nejaké tie slovenské slow značky, swapujeme, prešívame, požičiavame. Ale… čo také topánky? 

Dobrá otázka. Moja mamina mi vždy hovorila: ,,Na okuliaroch a topánkach nikdy nešetri“. V mojom pubertálnom veku som na túto radu do života zvysoka kašľala a dokázala som trpieť aj v absolútne nepohodlných a lacných ihličkách od číňana. Doteraz sa nachádza v útrobách môjho botníka niekoľko párov, v ktorých sa dá iba sedieť. Vďaka mojej hlúposti mám teraz vybočené palce a nákup topánok sa pre mňa stal bolehlav. Prestala som na nich šetriť a vytvorila som si ako také spektrum pohodlnej obuvi na každú sezónu. Odkedy som sa však začala zamýšľať nad módnym priemyslom, do môjho botníka pribudol iba jeden pár. Jeden pár. Áno, tento rok (v marci – a to je koniec októbra!) som si kúpila iba jeden pár topánok. Pre mňa to je neuveriteľné číslo, pretože topánky boli vždy moja srdcovka! A vďaka nim som sa začala nad tým zamýšľať oveľa viac.

Boli značky Baťa, pri ktorej mi mozog automaticky vygeneroval československý pôvod. Spokojná, že mám ,,poctivé“ topánky som prezerala škatuľu. Žiadne ,,Made in …“ som nenašla. Prepánajána, kde sa tie topánky vyrobili? Keď som začala googliť, takmer mi vyleteli oči z jamiek – Čína & India, slávne kombo, ktoré vládne celému svetu. Ako som mohla byť taká naivná a myslieť si, že značka stále vyrába na našom území? A čo ostatné značky? Odkiaľ sa to všetko berie? Akosi na to neviem nájsť správne slová, takže v tomto videu nájdeš odpoveď:

No a čo teraz. Od toho momentu premýšľam, analyzujem, hľadám možnosti a lámem si hlavu, ako túto situáciu riešiť. Topánka nie je kus látky, ktorý dokážem prešiť. Nedokážem si ich ani sama vyrobiť, keďže mi musia anatomicky sedieť.  Nepoznám ani žiadneho obuvníka, ktorý by mi ich ušil. Tak veľmi som vám chcela v tomto článku poskytnúť riešenie, ale ani sama vám neviem presne poradiť, čo ďalej. Mám len niekoľko tipov: 

Skúsiť šťastie v secondhande. Z vlastnej skúsenosti viem, že je to ako hľadanie ihly v kope sena. Nikdy som na nové, či neobnosené topánky v sekáči nenatrafila. Ak sa mi aj nejaké páčili, boli ,,vyšľapnuté“ a úplne iné ako moja klenba. Vzhľadom na moje haluxy som sa zmierila s tým, že tadiaľto cesta nevedie. Ak sa vám to ale podarí, teším sa s vami!

Hľadať topánky v outletoch. Niekoľko krát som navštívila topánkový outlet v Partizánskom, ale za mňa, žiadna sláva. Nič mi nesedelo, všetko tlačilo a nič sa mi nepáčilo. Pravdepodobne sa nepredali v predajni práve preto, že nikomu dobré neboli. Je to však len môj subjektívny názor a nemám ani poňatia ako tento biznis funguje.

Pýtať sa na pôvod. Značka Ecco má 6 fabrík a z toho jedna sa nachádza na Slovensku, pri Martine. Celá šťastná som napochodovala do predajne a poprosila som pani predavačku, nech mi ukáže topánky vyrobené u nás. Mierne zaskočená a zmätená teta mi po prezretí každej topánky v obchodíku ukázala 3 páry tenisiek. Poďakovala som jej a zmierila som sa s tým, že nové zimné čižmy mať nebudem. Pýtajme sa, aby ľudia vedeli, že sa zaujímame a chceme to vedieť. Aj keď hneď nezmeníme, že Baťa, CCC, Deichmann, Humanic predáva tovar z Číny a Indie, nátlak na predajcu raz môže priniesť ovocie.

Podporiť slovenskú tvorbu a fairtrade značky. Tenisky značky Novesta pozná snáď už každý. Ikonické a nadčasové šnurovačky z kaučuku, vyrábané v Partizánskom, chytili za srdce nejedného Slováka a mňa tiež. Možno ich poznáte aj pod názvom Tikoki, kde prinášajú farebné a nápadité dizajny. Ďalej tu máme úžasného Juraja so svojou značkou Chalany, či český Botas. Zo zahraničných značiek mi moje srdce túži po sandálkach Swedish Hasbeens a férové topánky nájdete aj v pražskom obchodíku NILA Store, ktorých sortiment je v súlade so ,,slow fashion“. Takže dá sa!

Vsadiť radšej na kvalitu. Keď už naozaj pátrame po dostupnej a kvalitnej obuvi, radšej zainvestujme do takej, ktorá nám vydrží aj 3 zimy, aj keď sa vyrába v ázijských krajinách. Slávne ,,fast“ topánky ako CCC, či Deichmann sa mi vždy rozpadli za jednu sezónu. Osobne mám veľmi rada topánky značky Tamaris, v ktorých sa cítim ako v papučkách a sú doslova nezničiteľné. Okrem nich viem, že značky napríklad ako Rieker, Ecco, či Caterpillar si stoja za kvalitou a ja len dúfam, že sa nevyrábajú tak, ako sme videli vo videu.

Ako teda chodiť ,,pomaly“? Informácie o pôvode topánok sa hľadajú naozaj ťažko a všetko sú to len moje subjektívne odhady. Jedno však viem určite – ak chcete vedieť, či sa značka vyrába férovo, bude sa tým všade chváliť. Ak sa k tejto informácii neviete dopátrať, v najväčšou pravdepodobnosťou je za tým rýchly trh. Zároveň vás však prosím o pomoc. Ak viete viac, čo sa skrýva za výrobou topánok na Slovensku, v Európe, či vo svete, alebo ak poznáte ešte nejaké férové značky, určite ma kontaktujte a podeľte sa s týmito cennými informáciami.

Celý tento článok mi napadol pri obúvaní mojich mníchovských čižmičiek. Zohnala som ich na slávnom Flohmarkte (na blšom trhu) pri Olympia štadióne (veľmi odporúčam sa tam ísť pozrieť, trhy sa konajú každú sobotu!), kde jeden pán predával stovky čisto nových topánok. Je to môj jediný pár, ktorý som pravdepodobne zachránila pred vyhodením a považujem ho za ,,fér“ kúsok. K tomu som zladila klobúk taktiež z Flohmarktu (od jednej starej tetušky), úžasne teplý sveter zo secondhandu, tašku vyrobenú z odpadovej kože zo sedačiek a bzučku od fenomenálnej Vivien Mihalish. Nohavice a kabát sú ešte pozostatky fast fashion v mojom šatníku.

Och a za tieto snové fotky ďakujem Martinke Cimermanovej!

Prajem vám krásny začiatok týždňa!

♥ Vaša Katka ♥