♥ Prečo ženy ovláda móda & Ružový kabátik

Drahí priatelia!

Alebo skôr drahé ženy. Sme čarovné bytosti, ktoré vedia byť múdre a naivné zároveň. Vieme sa pobiť pre správne veci, ale niekedy uveríme aj planým sľubom. Tvárime sa silne a vyrovnane, ale v kútiku duše nás trápia aj tie 3 kilá navyše. Hovoria o nás, že túžime žiť v prepychu, mať veľa peňazí a bohatého muža, ale aj tak sme spokojné s tým čo máme. Vraj nás najviac vedia potešiť dve vety – ,,Ľúbim ťa“ a ,,Je to v zľave“. Nuž, s tými zľavami sme to trošku prehnali… 

Keď sa zamyslím nad tým, prečo som stále tak veľmi túžila nakupovať handry, mohol za to pocit menejcennosti. Každá z nás, aj tá najkrajšia žena na svete má svoje komplexy. Naša túžba po dokonalosti zatieňuje našu výnimočnosť natoľko, až sa z nás zrazu stávajú napichané, nafúknuté a zväčšené bábky, ktoré s dokonalosťou nemajú nič spoločné. Čo vám budem hovoriť, aj ja som si prešla tým, že som plochá, zubatá a krpatá. Mám 25 rokov a stále sa nájde milá pani predavačka, ktorá si myslí, že mám 13 a potyká si so mnou rovno pri pokladni. Na nákup totižto chodím výhradne len v teplákoch, bez make-upu a cez zimu v čiapke s brmbolcom. Vždy som sa snažila dosiahnuť toho, aby si ma ľudia vážili a nesprávali sa ku mne ako k decku. Milujem ženskosť a eleganciu, takže jediným nástrojom, akým som to dokázala (alebo akým som si myslela, že dokážem) dať najavo, bolo oblečenie.

Udialo sa veľa momentov v mojom krátkom živote, ktoré mi pripomínali aká som. Najprv okuliarnatá so strojčekom na zuboch, nemožná a stále sa potkýňajúca o svoje krátke nohy, neskôr stále prichudá a primalá, aby som vyzerala ako dospelá žena, či nedokonalá v očiach mužov, ktorí ma vystriedali za vyššie a prsnatejšie verzie. Odstupom času sa nedivím, že som túžila byť dokonalá, stále dobre vyzerajúca a oblečená v tom najkrajšom oblečení, aby si ľudia nevšimli, čo je (a nie je) pod šatami. Handrami, plnou skriňou, vymetaním výpredajov a bažením po nových veciach som si kompenzovala komplexy, ktoré som na sebe nedokázala zmeniť. Navyše v dnešnom svete internetu, kde z každej strany na nás vykukujú dokonalé ženy s dokonalým telom a dokonalým životom, je ťažké nepodľahnúť rýchlej móde a aktuálnym módnym trendom. Nehovoriac o tom, že pojem ,,krása“ sa spája práve s takýmito vzormi.

Paradoxom je, že za väčšinou veľkých a slávnych módnych značiek stoja muži. Asi zistili, že na ženskej márnotratnosti a túžbe po kráse sa dá dobre zarábať. Raz som k jednému príspevku o móde dostala mužskú odpoveď, že za tým úbohým stavom módneho priemyslu stojíme my, ženy. Žiaľ asi áno, aj keď bez tých mužských nerestí by sme sa tu mali tiež oveľa lepšie. Ale nebudeme si tu teraz snáď vyčítať, ktoré pohlavie môže, či nemôže za ekologické katastrofy. Sme v tom spolu. Aj za to, či sa pokladáme za krásne môžeme obaja – aj ženy, aj muži. Za každou sebavedomou ženou predsa stojí muž, ktorý ju má rád takú, aká je.

Móda ma ovládala a som rada, že tento príbeh je na konci. Dnes je to už jedenásty mesiac, čo som sa rozhodla fast fashion vypustiť zo svojho života. Spolu s ňou som dala zbohom aj všetkému zlu, ktoré ma s módou spájalo a začala som kráčať vlastnou cestou. Počas tej doby sa mi zahojilo veľa rán menejcennosti, vyrovnala som sa s tým aká som a prijala som svoje malé, ploché a zubaté ja 🙂 Veľmi prajem zažiť tento pocit každej žene, ktorá bojuje s prijatím samej seba. Možno máte podobný príbeh…

A možno vám podobný kabát taktiež visí v skrini a vy neviete, čo s ním! Tento bol dlhý, široký a nelichotivý k mojej postave. Mal však jednu výhodu a to, že mi sedel na pleciach. A ešte že bol ružový, samozrejme! Keď vám ale kabát nesadne na šírku vašich pliec, opticky vás rozširuje a na prvý pohľad je evidentné, že je vám veľký. Ja osobne si myslím, že to pristane len tým extravagantným ženám z instagramu (ktoré ho aj tak majú iba na jednu fotku), ale na bežné nosenie to asi veľmi nie je. Podarilo sa mi ho zúžiť na svoju postavu, avšak moja idea spraviť opasok zo spodnej zbytkovej látky, veľmi nevyšla. Kúpená spona nebola taká široká, aby som do nej dokázala vopchať aj druhú stranu zošitej látky. Na fotkách som si teda ,,opasok“ len previazala okolo pása a dúfam, že čoskoro narazím na takú sponu, ktorá tam bude sedieť. A inak, mám ho zo swapu!

Páči sa vám? ♥

Chcete aj postup? Tak poďme na to!

Ako prvé som si odpárala podšívku, pretože som sa potrebovala dostať k rukávovým švom.

Kabátik som si obliekla naopak, aby si mohla zaznačiť, o koľko presne a na akých meistach ho potrebujem zúžiť.

Potrebovala som ubrať z boku, spod pazušky a z rukávu.

Našpendlila som sa na sebe, ale skontrolovala som si to pomocou metra (tiež kvôli tomu, aby som vedela koľko ubrať na druhej strane). Zašila som si to ručne endlovačkou (niťou, ktorá sa ľahko trhá) a odskúšala.

Keď všetko pekne sadlo, zašila som zúžené miesta na šijacom stroji rovným stehom. Na fotke môžete vidieť, že pravá strana je už zúžená a sedí mi oveľa lepšie. Ubrala som 2 cm z rukáva, 2 cm spod pazušky a ,,do stratena“ z boku (po vrecko).

Potrebovala som skrátiť aj rukáv, takže jeho ukončenie som odstrihla ešte pred tým ako som išla zužovať. Na druhej fotke je už rukáv zúžený. V bežnom prípade by som tie nadbytočné 2 cm pristrihla, ale keďže sa látka veľmi párala, rozstrihla som zúžený otvor a zašila ho overlockom (to je taká špeciálna mašinka na ukončovanie lemov). Ak nemáte overlock dá sa to spraviť aj na bežnom šijacom stroji pomocou cik-cikového stehu.

Celkom srandovne sa mi podarilo odfotiť, čo trebavždy po zašití spraviť! Vyskúšať! Aby vás nič neťahalo a nelietali gombíky. Látka, z ktorej bol kabátik ušitý, bola veľmi strečová, takže som nemusela nastrihávať látku pod pazuchou. Keby bol z pevnej látky, musela by som v mieste, kde je prišitý rukáv, ponastrihovať prídavok, aby ma rukáv neťahal (to len keby ste potrebovali do budúcna).

Vrch je zúžený, ide sa na spodok! Zospodu som odstrihla 10 cm na opasok. Koniec kabáta (aj rukávu) som začistila overlockom a zašila. Týmto krokom bol kabátik strihovo aj dĺžkovo hotový.

Áno, ako som už popisovala vyššie, túto sponu som tam chcela. Nevyšlo. Zo zbytkovej látky, ale vyšiel opasok s hrúbkou 4 cm.

Nakoniec som ešte skrátila podšívku a zašila ju na pôvodné miesta, odkiaľ som ju vypárala.

A čerešnička na torte, zašitie chýbaného gombíčka. Neuveríte, ale bol schovaný vo vrecku, vďaka čomu som nemusela zoháňať nový :).  Hotovo!

♥ ♥ ♥

Za krásne retro fotky ďakujem Martinke Cimermanovej! ♥

Čo mám na sebe?

 ♥ Kabátik – zo swapu a mnou zupcyklovaný ♥ Brošňa – Vivien Mihalish ♥ Sukňa a roláčik – secondhand ♥ Topánky – z mníchovského blšáku ♥ Kabelka – najobľúbenejšia zo všetkých, ktorú nosím v kuse už asi 3 roky ♥

Majte krásne dni

♥ Vaša Katka ♥