♥ Hodnota dnešnej módy & Sukňa zo zbytkov od RIVICE

Drahí priatelia!

Prečo len je tá udržateľná móda taká drahá? Šaty od slovenského dizajnéra sa šplhajú na trojciferné sumy, tričko z certifikovanej biobavlny sa rovná cene týždňového nákupu potravín jednej rodiny a hodnota upcyklovaného kúsku sa nám zdá prestrelená. Gulometom. Človek by sa aj chcel obliekať udržateľnejšie, ale jeho mesačná mzda ho nepustí. Problém však vidím niekde inde…

Pomalá móda nie je drahá. Verí v hodnoty ako etickosť, transparentnosť, udržateľnosť, či lokálnosť a zároveň si váži prácu a každé ruky, ktoré toto oblečenie stvorili. To tá bežná móda je príliš lacná! Stratili sme pojem o hodnote ručnej práce. Fast fashion narušila naše vnímanie vážiť si prácu a cenu druhých. Sme zvyknutí, že nakúpime tričko za 5€ a nevidíme na tom nič zlé. Nevieme si predstaviť prácu šičiek, krajčírov, či dizajnérov a radšej nakupujeme veľa ako by sme mali vsadiť na kvalitu. Kedysi, keď nás merali ruky krajčíra sme mohli nahliadnuť do ich tvorivého sveta. Dnes vidíme iba masovo preplnené obchody handier na každom kroku.

Rada navštevujem rôzne trhy, markety, či festivaly, kde sa prezentuje lokálna dizajnérska tvorba. Neraz sa mi podarilo započuť, ako zákazník do očí fľasol predajcovi, že jeho tovar je predražený. Alebo to len tak nechtiac povedal nahlas a pritom to počuli všetci na okolo. Pichlo ma pri srdci aj za neho. Dizajnérska tvorba nie je práca na 8 hodín, kedy vkročíte do miestnosti, odrobíte si svoje a v stanovenom čase za sebou zavriete dvere. Ach, až ma mrákoty prechádzajú, keby mám vymenovať, čo všetko sa skrýva za kreatívnou a tvorivou prácou. Mnohí ma nahovárajú, aby som spustila predaj svojich upcyklovaných kúskov. Lenže, stať sa niečo ako módnym dizajnérom na voľnej nohe nesie so sebou ešte ďalšie ,,povolania“ – návrhár, kreatívec, krajčír, párač, opravár a údržbár svojich strojov, znalec kvality materiálov a galantérnych doplnkov, cenotvorca, účtovník a daňový poradca, ekonóm, ITčkár, tvorca a správca webu a sociálnych sietí, marketér, model, fotograf, upravovač fotiek, komunikátor so zákazníkmi a fanúšikmi, spracovávateľ objednávok, balič a poštár. A nič z toho by nebol, keby nie je fakt dobrý plnič predstáv svojich klientov! Priznám sa vám, na toto ešte nemám gule. Lebo ja si vážim samú seba a moje ceny by boli teda fakt dosť vysoké! Zamýšľajme sa teda nad tou pravou hodnotou. A to nielen v móde.

♥ ♥ ♥ S Ú Ť A Ž ♥ ♥ ♥

Ako ukážka skvelo fungujúcej značky je pre mňa Rivica! Túto značku založila pred dvoma rokmi Ivica, sebavedomá žena v sukni, ktorá si túžila splniť svoj dievčenský sen a zvláda všetky ,,povolania“ na jednotku!. Jej sukne zbožňujem! Ešte viac však milujem textilný odpad! Slovo dalo slovo a Ivica mi posunula svoje krásne a kvalitné zbytky látok, ktoré už ani ona sama nevyužila (inak z nich tvorí rôzne doplnky k sukniam). Takže vďaka nej som si mohla ušiť tú najkrajšiu, najfarebnejšiu a najobľúbenejšiu sukňu v mojom šatníku! Musím ju dokonca označiť za svoj #milovanýkúsok, pretože toto leto som v nej snáď aj spávala. Spolu s Ivkou sme sa preto rozhodli, využiť jej ďalšie zbytky a ušiť jednu ikonickú ,,odpadovú“ sukničku aj pre vás! Súťaž bude prebiehať na mojom INSTAGRAME pod fotkou PRED a PO a budeme sa tešiť, ak sa zapojíte! ♥

Postup mám pre vás prichystaný už od apríla, preto sa nezľaknite, že tam ešte mám dlhé vlasy 🙂 Veď už to ani nie som ja 🙂

♥ POSTUP ♥

(pre tých, ktorí majú tiež veľa textilného odpadu)

Sukničku som teda šila ešte na jar. Sama neviem prečo je tu až dnes. Na prvý pohľad vyzerá dokonalo, avšak po krajčírskej stránke je to hotová katastrofa! Vidím v nej mnoho chýb. Alebo viete čo? Vidím v nej mnoho posunu. Za 4 mesiace som sa krajčírsky posunula na level, v ktorom by som si vždy všetko zažehlila, našila skrytý zips tak, aby bol naozaj skrytý a poriadne si odšila švíkové prídavky. Nie je šitie ako šitie. Vedieť šiť naozaj kvalitne je veľké umenie. Ale tréning robí majstra! Poďme na to!

Z kôpky látok som si vybrala 4, ktoré mi najviac ladili k sebe. Vytvorila som si strih ako na kruhovú sukňu, ktorý som dva krát preložila. Na jeden štvrťkruh som teda potrebovala 4 látky rôznych vzorov.

Štyri krát štyri rovná sa? Šestnásť! Z každého vzoru som teda vystrihla po 4 strihové trojuholníky.

Radosť sa pozerať na túto paletku! Látky som si poukladala tak, aby ich farby lahodili oku.

Všetky som zošila dokopy a obšila kraj sukne.

V zbytkoch sa nachádzal presne taký široký kus ako bol môj pás. Nežehlila som do neho výstuž, aby pekne držal. Nestrihala som z neho po krajoch, zbytočne by som vytvorila odpad.

Našila som ho aj s takým širokým švíkovým prídavkom. Pás je vďaka tomu ešte pevnejší.

Ach, nešťastník jeden. Skrytý zips, ktorý sa nechcel skryť. Hanba mi! Ale podarilo sa mi ho našiť a to bolo v tú chvíľu podstatné!

Zbytok pásu som prehla, našpendlila a zašila.

Tadá! Suknička je na svete! A ani to nebolo také ťažké, však? ♥

♥ Z fotenia ♥

Za najrýchlejšie fotky ďakujem úžasnej Martinke Levásovskej! ♥ Trvali presne 5 minút, hneď potom sa rozpršalo a z nás zostali zmoknuté kuriatka.

A musím vám ešte niečo povedať. Na fotkách držím obrovskú kyticu ekologicky vypestovaných slnečníc spod Kriváňa od @kvety.sk! Ešte na jar ma Alex, zastupujúca túto značku, oslovila na spoluprácu. Odmietla som, pretože rezané a striekané kvety, cestujúce cez pol Európy do kvetinárstva, nesúviseli s mojou ekologickou a udržateľnou cestou. O pár mesiacov sa mi opäť ozvala s tým, že stále hľadala pre mňa riešenie. K tomu pripojila aj dobrú správu, že sa im podarilo vypestovať si vlastné slnečnice! Bola som hotová! Vidieť, že sa niekto naozaj snaží zmeniť zahraničný dovoz na lokálny a podporuje slovenských pestovateľov, mi zahrialo pri srdci. Teším sa, čo vymyslia na budúci rok, pretože plánujú svoj eko sortiment rozširovať!