Prečo som sa rozhodla pre operáciu očí?

Táto fotka sa vám nezaostrí. Rozmazané a neostré videnie je pre nás, krátkozrakých, úplne bežná vec. Vďaka okuliarom si však vôbec neuvedomujeme, že by to mohla byť nejaká prekážka. Prečo som sa teda rozhodla pre operáciu očí? 

Do zákroku NeoSMILE 3D na očnej klinike Neovízia, zostáva už iba 1 deň. Zajtra je ten deň Dé, ktorého som sa celý čas nevedela dočkať. A to som, paradoxne, operáciu očí vôbec nechcela podstúpiť. Nebudem vám klamať, dôvod som mala jasný. Moje okuliare sa mi páčia a páčim sa v nich aj sama sebe. Bez nich sa cítim ako úplne niekto iný. Avšak fakt, že s dioptriami -5,5 nedovidím ani na koniec svojho nosa, ma desí.

Občas sa mi vynorí taká desivá predstava, čo by sa stalo, keby som mimo domu a ja o okuliare prídem. Žeby sa mi napríklad nechtiac rozbili alebo by som ich stratila. Vždy ma premkne taký strach a úzkosť, že hneď premýšľam, ako by som sa vynašla, aby som sa bezpečne dostala domov. Bezpečne. Totižto, možno sa to stáva aj vám, ale ja bez okuliarov aj horšie počujem. Osobne si to vysvetľujem tak, že akonáhle človek stratí jeden z funkčných zmyslov, rovnováha sa medzi ostatnými zmyslami naruší. Tá predstava, ako zmätene kráčam, zakopávam, ľakám sa každého zvuku a očami neúspešne zaostrujem, je ako zo zlého filmu. A možno som to teraz trošku nadniesla, veď jasné, že by som niekoho poprosila o pomoc. Ale naozaj môj život, môj zrak vkladám do kúsku plastu a dvoch sklíčok?

Ďalší zážitok, ktorý ma prinútil premýšľať nad mojou chybou zraku sa udial na jeseň minulého roku. Bola hlboká noc a nás prebudil neuveriteľný rachot. Akoby priamo v našej spálni vybuchla bomba. Peťko vyskočil na rovné nohy a v úplnom pokoji zmapoval situáciu. A ja? Totálny záchvat paniky. Trvalo mi niekoľko sekúnd, kým som rozpoznala a zaostrila, čo je okolo mňa, lapala som po dychu a nevidela absolútne nič. Čo to bolo? Peťkovi praskla duša na bicykli, ktorý mal na chodbe prichystaný ráno do práce. Ja som myslela, že začína tretia svetová a niekto útočí na Slnečnice. Tak veľmi mi búchalo srdce, že som dobrú hodinu nevedela zaspať. Tak, takto to je Katka. Nevidíš a mala by si to začať riešiť.

Krátkozrakosť sme inak všetci traja súrodenci zdedili po mamine a už od malička nosíme okuliare. Ja konkrétne už 20 rokov. Aj ona mi bola dôkazom toho, že je načase to riešiť čím skôr. Mamine sa vekom zrak zhoršil, pribudli aj silné okuliare na čítanie a iné chyby očí. Často na nej vidím ako je z toho všetkého unavená. Ak toto čaká aj mňa, prečo si to teda trošku neuľahčiť? Totižto, aby sme si to ešte udali na správnu mieru – operácia očí rieši aktuálnu chybu oka. To, že sa mi v budúcnosti zrak opäť zhorší nie je chyba operácie, ale moja genetická predispozícia, ktorá môže prísť napríklad s vekom. Je však rozdiel, keď sa mi moje budúce dioptrie budú pričítavať k aktuálnym -5,5 alebo k nule, nemyslíte? 🙂 O maminku sa ale nebojte, už je aj spolu s ockom a bráškom v Neovízii objednaná na vyšetrenie a uvidíme, čo sa s tým bude dať robiť 🙂

Začali mi vadiť aj také malé drobnosti. Na mobile aj počítači musím mať nastavené väčšie písmená. Inak podvedome približujem hlavu k obrazovke, tvár mám od nich tak na 10-15 centimetrov a po zdvihnutí zraku neviem zaostriť na svet okolo seba. Nehovoriac o tom, že v tejto polohe vyzerám ako Quasimodo. Večer sa mi už horšie šije, oveľa viac si namáham oči aj pri háčkovaní a vyšívaní a musím si robiť časté prestávky. Na bežné záležitosti ako zahmlené sklá z rúška, z otvorenia trúby, teplej sprchy, vkročenia z chladu do teplej miestnosti, varenia polievky, pitia teplého čaju, či kávy som si síce zvykla, ale niekedy to už omrzí. Čo najviac neznášam je, keď si ľahnem alebo ma Peťko objíme a mne sa okuliare vykrivia. Alebo, keď sa nevidím v zrkadle pri líčení! Občas, keď sme na nejakom výlete sa stane, že kúpeľňové zrkadlo je príliš vysoko alebo ďaleko. Vtedy pri rannom make-upe stváram rôzne akrobatické kúsky, len aby som si linku nakreslila rovno. Raz som si dokonca sadla do umývadla.

Musím však povedať, že moja myopia (krátkozrakosť) ma naučila jednu skvelú vec. Ako špeciálny pedagóg potvrdzujem skutočnosť, že akonáhle je jeden zmysel nefunkčný, ostatné sa prirodzene posilňujú. Preto majú nevidiaci skvelý sluch a nepočujúci stále všetko okolo mapujú zrakom. V mojom prípade sa posilnil hmat a orientácia v priestore. Dokážem si v úplnej tme hmatom vybrať tie správne veci zo skrine a obliecť sa tak, že nič si nedám naopak. Alebo v noci prejdem zo spálne na wc a do kuchyne napiť sa bez toho, aby som si musela zasvietiť a narážala do stien. Ako sa hovorí, kde sa uberie, tam sa pridá. Oveľa radšej by som však videla svet za denného svetla ako sa chvastať, čo dokážem v tme.

Chcem vám preto dodať odvahu, ak o operácii premýšľate a stále nad ňou váhate. Ide o vaše zdravie. Čo môže byť lepšie ako investícia do seba a svojho zdravia? Skvalitniť si svoj život, dívať sa na svet bez skiel, ráno otvoriť oči a vidieť človeka, ktorého ľúbite bez toho, aby bola z neho jedna veľká machuľa? Na tento moment sa teším asi najviac a neviem sa dočkať piatkového rána. ♥ Navyše, kto povedal, že okuliare musím prestať nosiť? Po operácii si v očnej optike Neovízia dám do nich vymeniť dioptrické sklá za sklá proti modrému svetlu. Plánujem si teda chrániť zrak aj pri práci na počítači a okuliare nosiť aj naďalej, aj ako imidžovky. 🙂

Peťko sa ma pre chvíľou opýtal, či mám strach. A viete, že zatiaľ vôbec nie? Určite nejaký druh nervozity príde, ale zatiaľ skôr pociťujem vzrúšo ako nejaké obavy. Celému tímu Neovízie veľmi dôverujem a verím, že to dopadne dobre. Veď prečo by malo zle? 🙂 Podstupujem ten najinovatívnejší, najdokonalejší, šetrný a bezpečný zákrok NeoSMILE 3D, ktorý je výsledkom dlhoročného vývoja laserových operácii. Takže, úprimne si myslím, že sa nemám čoho báť. 🙂

Držte mi prsty, budem sa snažiť vás sprevádzať celým priebehom operácie. 🙂

Majte krásny deň! Uvidíme sa (doslova) čoskoro! 🙂

Vaša Katka

*Tento článok vznikol v spolupráci s očnou klinikou Neovízia ♥