♥ Ako som triedila šatník k môjmu prvému videu na YouTube!

Drahí priatelia!

Toto je pre mňa vzácny a historický okamih. Pridala som prvé video na Youtube! KONEČNE! Možno mi hovoríš: nerob z toho drámu, veď videí je tam mnoho. A ja ti na to: nerobím drámu, len sa z toho úprimne teším! Naozaj 🙂 

Posunúť sa na platformu červeného obdĺžnika bol pre mňa krok, ktorý som sa snažila minulý rok dosiahnuť. Žiaľ, akosi neúspešne, keďže vždy som si vedela nájsť výhovorky, prečo stále stagnujem. Veď pozerať návody PRED A PO naživo, je oveľa užitočnejšie ako skúmať fotky! Raz mi chýbalo svetlo, potom mikrofón, potom téma, potom čas… No, hrozne sa to počúvalo. Potvrdil mi to aj Peter, keď si raz vypočul môj dialóg s kamarátkou, ktorá sa ma opýtala, čo plánujem ďalej. Ale dobre! Povedala som si, že idem do toho. Hnala ma motivácia posúvať tému slow fashion a upcyklácie čo najďalej, nech o tom každý vie! Cesta k prvému videu bola dlhá… Začala tak minulý rok na jar…

Ako prvé som narazila na problém so svetlom. Respektíve ešte predtým všetkým som si musela rozpočítať, čo vôbec taký ,,YouTuber“ potrebuje na to, aby natočené video bolo pozerateľné. Nemala som o tom ani najmenšiu šajnu! Zmyslela som si však, že potrebujem kruhové svetlo za 160€, ktoré mi zaručí krásny obraz na videu (čo bola iba moja naivná domienka). Svetlo prišlo, zapojila som ho, sadla som si pred neho a… ach. Môj pohľad do kamery skrášľovali dva modré kruhy na celé okuliare, vďaka ktorým mi svietili oči ako Majke z Gurunu. Málo jutuberov totižto nosí okuliare. Tak ako nadšenie prišlo, tak aj odišlo… Svetlo teraz používam ako lampu. Drahú lampu.

O pár mesiacov nadšenie opäť zaklopalo na dvere môjho ateliéru a ja som si zmyslela kúpiť si mikrofón. Spravila som si prieskum tých najlepších, mikrofón objednala, rozbalila, nachystala foťák a… ach. Obraciam fotoaparát do každej strany, hľadám dierku na zapojenie mikrofónu a jej nikde! Ona tam proste nebola. Oukej. Tak teda budem nahrávať do telefónu a potom si to možno nejako spojím v možno nejakom strihacom programe, o ktorom som ešte nemala ani páru. Pravdaže, takto jednoducho to ale nefungovalo a ja som 3 dni zháňala po Bratislave 5 centimetrový káblik za 12€, ktorý dokáže pretrasformovať nahrávanie aj do mobilu. Podarilo sa, chvalabohu!

Tak teda som ready! Napísala som si scenár na 4 strany môjho diára, naplánovala deň točenia na jednu októbrovú nedeľu, vyobliekala sa, sadla si do prázdnej izby pred foťák a mikrofón a … ach. Vedela som, že s mojou komunikáciou to nie je bohviečo, ale že je to až takéto zlé!? Kým som sa ja vymáčkla a povedela všetko zmysluplne, bez ééééhm, koktania a zabudnutia textu, prešlo 5 hodín a vonku sa zotmelo. Týmto skladám klobúk všetkým, ktorý nemajú problém rozprávať na kameru k veci a sú stotožnení dívať sa a počúvať seba  na kamerovom zázname. Ale, dala som to! Šťastná som bola, až kým som nezistila, že moje mikrofónové nahrávky sa neuložili… Čo ma ešte prekvapí?

Snáď už len zistenie, že postrihať video v programe trvá vždy raz toľko, koľko materiálu si natočíte. Strihanie mojich 5 hodinových trápnych breptov a počúvanie piskľavého hlasu s neodkorigovanými sykavkami mi teda na sebavedomí nepridalo. Tak som to odkladala a odkladala, až zrazu prišiel marec, karanténa a moja chuť stále čosi robiť.

Tak tu je, v plnej kráse! Pozrite si moje prvé video na tému Ako si SPRÁVNE vytriediť šatník 🙂 Prijímam všetky konštruktívne kritiky a budem sa ich snažiť zaimplementovať do ďalších videí.

Mám aj pár fotiek z backstage-u. Lebo viete, triediť šatník, bez toho, aby som si ho vytriedila aj ja, sa proste nedá! Išlo preč všetko, čo som nemala rok na sebe, nekompromisne! Vyhodila som takmer všetky nohavice a kraťase, lebo tie ja teda nemusím. Naopak pri vyraďovaní sukní a šiat som sa zapotila, keďže najradšej by som si nechala všetky. Tentokrát ale rozhodoval materiál – všetko polyesterové išlo n podlahu! Takmer celú vytriedenú kopu som potom predala za symbolické ceny na Bloger bazári a mne vzniklo v skrini riadne veľa miesta. Neľakajte sa ale, na fotke (nižšie) je iba skriňa, kde si veci skladám. Okrem nej, si ešte veci vešiam do rolldooru a tie najkrajšie kúsky mám zavesené v ateliéri. Od tohoto triedenia mi síce pár vecí pribudlo, ale dodržiavanie svojich pravidiel mi pomáha mať stále funkčný a štýlový šatník. Tak verím, že moje skúseností pomôžu aj vám. ♥

My slow outfit:

♥ Biele bambusové tričko – Reparáda ♥ Sukňovice (široké nohavice, ktoré vyzerajú ako sukňa) – Rivica

♥ Majte krásne dni! ♥

Vaša Katka

 

This entry was posted in My Life.

Pridaj komentár