♥ Spoveď nákupnej maniačky & Bazar.sk

Drahí priatelia!

Aj vaše oblečenie má svoje príbehy? Lebo to moje… ach! Istý čas som bola tak naviazaná na svoje kúsky v šatníku, že som si nevedela predstaviť niečo z nich vyradiť. Počítala som si koľko kusov mám šiat, koľko sukní, koľko… Áno, viem, trošku choré. Ale ako pubertiačka (či už som bola skôr dospievajúca?), ktorá práve objavila čaro fast fashion, ich výpredajov a lacného nakupovania z ázijských e-shopov, som sa pred svojou skriňou cítila ako Rebecca Bloomwoodová z filmu Spoveď nákupnej maniačky. Mala som aj taký šál ako ona. Len bol ružový.

Nuž, doslova, bola som tak naviazaná na tie farebné textílie v dokonale stojacich komínkoch, až by sa to dalo nazvať vzťahom. Nie, že som mala vzťah K oblečeniu. Ja som mala vzťah S oblečením! (Predložky sú veľkým, pretože si ich treba prečítať výrazne a so stúpavou intonáciou). Aj napriek tomu, že som sa nikdy nemala problém vzdať bežných vecí, bola som nesmierne materiálna a namotaná na to, čo mi visí v skrini. Práve toto bolo to obdobie, kedy sa mi šatník plnil závratnou rýchlosťou a ja som sa už vôbec nedokázala tešiť z novej veci tak, ako predtým. Keď som sa rozhodla niečo vytriediť, boli to väčšinou veľmi staré kúsky. Mnohé veci som však aj tak vybrala z vytriedenej kopy späť a zavesila na štender.

Priznávam, svoje oblečenie som mala rada. Najradšej som mala šaty – ako jednotný kus odevu a mnohé sa skutočne stali mojimi srdcovkami, ktorých som sa dlho nedokázala vzdať. Mali svoje príbehy – prvé šaty objednané z internetu, šaty, v ktorých som dostala tú najromantickejšiu pusu, šaty z dovolenky Chorvátsku, šaty z peniažkov z prvej brigády… Odrazu sa to však zvrtlo a boli to len ďalšie šaty, ďalšie a ďalšie. Aj tie, čo mám dnes na fotkách, boli tie ,,ďalšie“. Už nemám ani potuchy, kedy a kde som ich kúpila, ale ako jedny z mála – prežili :). Nakupovala som všade, len aby som mala čo najviac. Ale vrátiť niečo späť do obehu? To mi veru príjemné nebolo.

Keď som si maličkými krôčikmi začala uvedomovať základnú podstatu slow fashion sveta, začala som všetky veci triediť. Mnoho z nich putovalo do zberných textilných kontajnerov, dosť som rozdala a veľa pekných sa mi podarilo aj predať. Odrazu ma začal napĺňať ten pocit odpútania sa od materiálnosti a čoraz častejšie som si kládla otázku, čoho všetkého sa dokážem vzdať. Zatiaľ čo v minulosti ma tešil pohľad na preplnenú skriňu (či skôr tak prepchatú, že som tie veci ani nemala kam dávať), dnes z nej vyraďujem čosi pravidelne, len aby mi vzniklo čoraz viac a viac miesta. Paradoxom je, že teraz mám oveľa funkčnejší a variabilnejší šatník, ako keď praskal vo švíkoch.

Ako som spomínala, niekoľko vecí som aj predala (na internete aj bazároch) – má to však svoje výhody aj nevýhody. Nespochybniteľným kladom je fakt, že si za to dokážete celkom pekne privyrobiť! Lenže, ak chcete, aby sa tak stalo, musíme tomu venovať dostatok svojho voľného času. Totižto, predaj svojho oblečenia treba brať vážne rovnako, ako keby ste predajcom svojich vlastných výrobkov. Pod inzerát s rozmazanou fotkou v tme nestačí iba napísať ,,Predám sukňu“. Haló, a veľkosť? Rozmery? Materiál? Značka? Dôvod predaja? Pôvodná cena? Koľko krát bola nosená?… Nuž, čím menej informácii poskytnete, tým viac budete odpisovať na zbytočné maily, prípadne plakať do vankúša, že nikto nemá záujem. Ešte viac ma ale dokážu nahnevať inzeráty, ktoré využívajú internetové bazáry k masovému predaju lacného oblečenia z Ázie a tvária sa, aký majú skvelý biznis. Juj, veď potom sa celá tá myšlienka bazárového predaja absolútne stráca!

V spolupráci s bazar.sk som sa preto rozhodla ukázať vám, ako by mal taký poriadny inzerát vyzerať. V prvom rade by mal obsahovať reálne a kvalitné fotky – minimálne 3! Jedna s vašou postavou, jedna visiaceho kúsku na vešiaku a jeden detail materiálu. Myslím, že každý má v dnešnej dobe schopný telefón, ktorý dokáže v prirodzenom svetle spraviť peknú fotku. Určite sa treba vyhnúť fotkám s bleskom, v tme, umeleckým filtrom a obrázkom stiahnutým z internetu.

V nadpise je najlepšie uviesť kľúčové slovo a veľkosť, napr.: ,,Červené šaty, veľkosť 34″. Ak ide o značkovú vec, pripíšte aj jej názov. Vyhnite sa výrazom ako ,,prekrásne, exkluzívne, luxusné“ a pod.

Popis by mal obsahovať všetky informácie, ktoré záujemca potrebuje vedieť pri rozhodovaní. Veľkosť a rozmery predávaného oblečenia a samozrejme, aj rozmery vašej postavy. Tu musí ísť ostych bokom, jednoducho doprajte budúcemu majiteľovi vašich šiat to, čo požadujete pri hľadaní aj vy. Nezabudnite zmieniť aj materiál, ktorý buď prečítajte na visačke alebo opíšte slovami a ďalšie špecifiká, ktoré napomôžu záujemcovi si oblečenie predstaviť (napr. sukňa má spodničku, šaty sú podšité, nohavice majú v páse gumu). Určite uvádzajte aj pravdivý dôvod predaja a koľko krát ste danú vec mali na sebe. Spomenúť pôvodnú cenu je naozaj fér. Ani vám by sa nepáčilo, keby chce niekto na vás škaredo zarobiť. A hlavne, uvádzajte reálnu a jasnú cenu, žiadne dohodou!

Ku koncu si určte jasné podmienky predaja a platby. Cenník slovenskej pošty je zverejnený online, preto s cenotvorbou dopravy by nemal byť problém. Môžete si aj ujasniť, aký komunikačný kanál chcete pri kontaktovaní využívať. Telefónne číslo je najrýchlejšia cesta, e-mail a SMS vám pomôžu zostať v ako takej anonymite. Nuž a predali ste všetko, čo ste chceli? Tak nezabudnite svoj inzerát ZMAZAŤ! Fakt ma toto vedelo riadne vytočiť, keď som sa snažila kúpiť si bicykel a žiaden z inzerátov nebol po telefonáte aktuálny 🙂

Ale, aby som svoje rady preniesla aj do praxe, na bazar.sk som si podala dva inzeráty aj ja. Ide o dve sukne, ktoré som nedokázala vynosiť aj napriek tomu, že sa mi veľmi páčili. Nakuknite teda – sú TU a TU. Určite sa na stránke oplatí poobzerať aj po niečom inom, hlavne ak sa chystáte na svadbu, promócie, či veľkú rodinnú oslavu. Kupovať nové šaty na jedno použitie celkom nie je riešenie. A možno skončíte pri šteniatkach, ako ja pred chvíľou :D.

Za úžasne fotky ďakujem šikulke Martinke Levásovskej. ♥

Webovej stránke bazar.sk ďakujem za oslovenie, spoluprácu a podporu v tom, aby mohol vzniknúť tento článok. ♥

My slow outfit:

♥ Šaty – tie ,,ďalšie“ (viď článok), boli ale z druhej ruky ♥ kabelka – uchňapnutá v chňapke (swap v Novej cvernovke) ♥ náušnice, opasok, topánky – obľúbenosti z mojej skrine ♥